Farský kostol Panny Márie Snežnej
Rímskokatolícky kostol Panny Márie Snežnej bol postavený v roku 1943. Zasvätený je Panne Márii Snežnej. Dominantná 50 metrová veža kostola musela byť v roku 1959 zbúraná kvôli výstavbe Slavína a nutnosti mať v lokalite len jednu dominantu. V blízkosti kostola sa nachádza jaskyňa Lurdskej Panny Márie, ktorá je miestom pútí. Z výtvarnej a architektonickej stránky kostol vychádza ešte z tradícií európskej sakrálnej tvorby, ale z konštrukčnej už využíva moderné technologické postupy. Stojí na mieste pôvodného, menšieho barokového kostola. Patronícium dokladá v interiéry kamenná soška Panny Márie Snežnej vyhotovená podľa mariazzelského vzoru. V závere presbytéria sa nachádza tesserová mozaika transferovaná z inej, už zrušenej kaplnky v meste. Po boku lode sa nachádza vyobrazenie krížovej cesty. Celkovo 14 zastavení tvorí dobová historická drevorezba, pravdepodobne ešte z barokového predchodcu dnešného kostola. Celková obnova interiéru sa začala v roku 2018. Zahŕňala predovšetkým obnovu interiéru presbytéria, lode, vstupných a obslužných priestorov a realizáciu nového mobiliáru. Medzi nové časti nového mobiliáru patrí obetný oltár, ambona, sedes, krstiteľnica, abakus, stalla, podstavce pod sochy a stolík na obetné dary. Bočné oltáre boli doplnené o mramorové pilastre. V kostole sa nachádzajú 2 obrazy zobrazujúce martýrsku smrť jedného z apoštolov – sv. Matúša a sv. Filipa. Apoštolské martýria sú dielom majstra pašiového cyklu z viedenského Schotenstiftu. Pašia v chráme je datovaná rokom 1469.
V kostole sa nachádza relikvia sv. Dominika. Je umiestnená spredu v obetnom stole v malom relikviári.
Sv. Dominik
Dominik sa narodil približne v rokoch 1172 až 1173 v obci Calaruega v Kastílii. Študoval teológiu a filozofiu na vtedy slávnej palencijskej škole. Už počas štúdií preukazoval veľkú zbožnosť. Po štúdiách sa pridal ku kapitule pri katedrále v Osme, ktorá ho neskôr zvolila za podpriora. Okolo roku 1206 začal rozvíjať medzi albigéncami kazateľskú činnosť v okolí mesta Toulouse. Za jeho úspechom stál hlavne príklad evanjeliovej chudoby a dialóg – v tom čase nový prvok evanjelizácie. Pápež Inocent III. túto formu šírenia viery pre dobré výsledky svätého Dominika schválil. V roku 1206 založil ženský kláštor v Prouille, ktorý mal slúžiť ženám na vzdelávanie a prípravu a kazateľom na pomoc a v prípade potreby aj ubytovanie. V tom čase tiež vytvoril základ pre budúcu rehoľu, keď založil prvé konventné bratstvo. Rehoľu kazateľov (Dominikánov) uznal pápež Honorius III. 22. decembra 1216. Nová rehoľa mala hlásať evanjelium a vykonávať misijnú činnosť. 25. augusta 1217 svätý Dominik rozposlal prvých bratov do celej Európy, hlavne do študijných centier, ako napr. Paríž a Bologna, pričom on sám ostal pôsobiť v severnom Taliansku, kde bolo rozšírené albigénstvo. Bol známy ustavičnou modlitbou a horlivým kázaním. Zomrel 6. augusta 1221 v Bologni. Svätorečil ho pápež Gregor IX. 3. júla 1234.
