Cesta ranokresťanských svätých
Informácie o kostoloch v pohraničí
Bratislavská arcidiecéza
V rámci projektu boli zmapované kostoly v slovensko-maďarskom pohraničí. Na území Slovenska tvoria prihraničný región tieto dekanáty – Šamorín, Senec, Bratislava-juh, Bratislava-stred, Bratislava-sever. V sledovanom území bolo zmapovaných 61 kostolov a 1 kaplnka. Každý z nich má špecifické črty ovplyvnené historickými udalosťami, prítomnosťou relikvie svätca, či blahoslaveného. Podrobné informácie o jednotlivých kostoloch sú uvedené v digitálnej mape na tomto portály. Nižšie sú uvedené špecifiká a zaujímavosti vybraných kostolov.
Dekanát Šamorín
Zmapované kostoly:
Pútnický farský kostol sv. Antona Paduánskeho, Báč
Kostol sv. Ondreja, Rohovce
Kostol Ružencovej Panny Márie, Trnávka
Farský kostol sv. Petra a Pavla, Nový Život - Eliášovce
Kostol Navštívenia Panny Márie, Hubice
Farský kostol sv. Petra a Pavla, Holice
Farský kostol sv. Štefana Uhorského , Horný Bar
Kaplnka sv. Rozálie Palermskej, Kyselica
Farský kostol sv. Alžbety, Lehnice
Kostol Nanebovzatej Panny Márie, Šamorín
Kostol sv. Kríža, Hamuliakovo
Farský kostol sv. Jakuba, Štvrtok na Ostrove
Kostol sv. Michala Archanjela, Čakany
Kostol Všetkých svätých, Mierovo
Farský kostol sv. Ladislava, Veľká Paka
Pútnický farský kostol sv. Kríža, Zlaté Klasy
Zaujímavosti:
V dekanáte sa nachádzajú 2 pútnické kostoly - Pútnický farský kostol sv. Antona Paduánskeho v obci Báč a Pútnický farský kostol sv. Kríža v obci Zlaté Klasy. Púte v Zlatých Klasoch sa konajú 22. mája pri príležitosti sviatku sv. Rity, kedy je vystavená k poklone relikvia sv. Rity – kúsok z jej tuniky. Kostol v obci Báč je mariánskym pútnickým miestom. Púť Porciunkuly sa koná 2. augusta. Je spojená s uctievaním zázračného slziaceho obrazu Panny Márie. Dokladované je zázračné slzenie obrazu v roku 1715. Tento kostol je súčasťou národnej kultúrnej pamiatky Kláštora františkánov. Kostolík v Rohovciach prešiel počas dejín viacerými prestavbami. Najstaršou pamiatkou je gotické pastofórium z konca 15. storočia. Kostol sv. Petra a Pavla v Novom Živote - časť Eliášovce bol pôvodne gotickým kostolom. Na jeho stenách sú umiestnené epitafy prepošta Mateja Ilešháziho a Štefana Ilešháziho z roku 1838. Dvojvežový románsky kostol svätého Petra a Pavla v obci Holice pochádza už z roku 1253. Pôvodne románsky kostolík bol goticky prestavaný v 14. storočí. V gotickom štýle bolo vybudované pastofórium, ktoré je jedinečné v celej Karpatskej kotline. Pastofórium v tvare gotickej veže je vytvorené z pieskovca, podopiera ho konzola zobrazujúca panovníka. V interiéri lode boli odkryté zvyšky freskovej výzdoby z obdobia okolo roku 1320. Pri výskume kostola v roku 2006 sa našiel viedenský fenig Leopolda VI. (1210 - 1230), iba druhý exemplár svojho druhu z nášho územia. Kostol sv. Štefana v Hornom Bare bol vybudovaný ako gotický kostol v 16. storočí. Kostol patril v rokoch 1561-62 katolíkom, v roku 1630 kalvínom (protestantom) a neskôr luteránom (evanjelikom). Dnes je opäť rímskokatolícky. Zaujímavosťou kaplnky sv. Rozálie v obci Kyselica je, že bola postavená ako výraz vďaky za „ukončenie morovej epidémie“. Nachádza sa v nej socha Panny Márie s malým Ježiškom v náručí, pričom obe postavy majú na oblečení pripevnené staré mince. Neskorobarokový kostol sv. Alžbety v obci Lehnice bol postavený na mieste pôvodného gotického kostola. Na obvodovom múre presbytéria je v malej nike reliéf zo 17. storočia. Je na ňom vidieť poprsie ženy zahalené šatkou a je pravdepodobné, že bol súčasťou nejakého umeleckého diela pôvodného kostola. Kostol Nanebovzatia Panny Márie v Šamoríne s pridruženým kláštorom bol postavený rehoľníkmi rádu sv. Františka z Paoly (Pauláni) v roku 1778. Jeho vnútorné staviteľské prvky charakterizuje prepychová ozdobnosť neskorého baroka. Z výmaľby klenieb niekdajšieho kláštorného kostola sa zachoval iba výjav z legendy zakladateľa rádu sv. Františka z Paoly, na klenbe presbytéria. Kostol sv. Kríža v Hamuliakove je najčistejší románsky kostol na hornom Žitnom ostrove. Pochádza z 13. storočia. Kostol sv. Jakuba vo Štvrtku na Ostrove je dvojloďový, pôvodne románsky kostol s dvoma západnými vežami a gotickým polygonálnym presbytériom. Zemetrasenie v roku 1590 s epicentrom v Komárne ťažko postihlo kostol. Narušená statika viedla k zrúteniu severnej veže. Postavili ju preto nanovo. Na klenbe presbytéria je odkrytá časť nástennej maľby, ktorá naznačuje, že pod novšou vrstvou maľby sa stále môžu nachádzať aj stredoveké fresky. Súčasná budova rímskokatolíckeho kostola sv. Ladislava vo Veľkej Pake bola postavená na základe staršieho chrámu. Nový kostol bol otočený o 90° a pôvodné presbytérium sa tak po prestavbe stalo bočnou kaplnkou. Rímskokatolícky kostol v Zlatých Klasoch bol postavený v roku 1886 v duchu romanticky chápaného historizmu na mieste starého neskorogotického sakrálneho objektu. Kazetový strop kostola je riešený ako symbolicky povýšený kríž, tvorený symbolmi dvadsiatich ružencových tajomstiev.
V dekanáte sa v kostoloch nachádzajú relikvie ranokresťanských svätých: sv. Kliment I. (Holice), sv. Blandína (Holice), sv. Ján Almužník (Štvrtok na Ostrove), sv. Jakub (Štvrtok na Ostrove). Ďalej tu možno nájsť relikvie stredovekých svätcov: sv. Anton Paduánsky (Báč), sv. Rita (Zlaté Klasy) a taktiež blahoslavených a svätých z modernej doby (od začiatku 19. storočia): bl. László Batthyány-Strattmann (Horný Bar), sv. Mária Goretti (Štvrtok na Ostrove), bl. sestra Zdenka Schelingová (Štvrtok na Ostrove). Špeciálne postavenie majú relikvie sv. Kríža, ktoré sa nachádzajú v kostoloch v Báči, Zlatých Klasoch a relikvia krvavých sĺz milostivého obrazu Panny Márie nachádzajúca v Báči. Vo viacerých kostoloch existujú náznaky, že v oltári sa nachádzajú ostatky/relikvie svätcov, avšak nie sú žiadne písané doklady ani záznamy, komu patria.
Dekanát Senec:
Zmapované kostoly:
Farský kostol sv. Štefana, Bernolákovo
Farský kostol sv. Vojtecha, Blatné
Farský kostol Panny Márie Nanebovzatej, Boldog
Farský kostol povýšenia sv. Kríža, Dunajská Lužná
Kostol sv. Františka Serafínskeho, Kalinkovo
Kostol Najsvätejšej Trojice, Rovinka
Farský kostol Krista Kráľa, Chorvátsky Grob
Farský kostol Ružencovej Panny Márie, Kostolná pri Dunaji
Farský kostol Sv. Jána Krstiteľa, Kráľová pri Senci
Farský kostol sv. Mikuláša, Tomášov
Farský kostol povýšenia sv. Kríža, Veľký Biel
Zaujímavosti:
V dekanáte sa nachádza jeden pútnický kostol v Dunajskej Lužnej. Púte sú organizované k sviatku Nanebovzatia Panny Márie (15. augusta). Na hlavnom oltári kostola sa nachádza prastará drevená socha Blahoslavenej Panny Márie pochádzajúcej zo zaalpskej talianskej oblasti. Mohla vzniknúť v 12. – 13. storočí a je hlavným predmetom úcty pri púťach. Kostol v Bernolákove postavili v románskom slohu niekedy okolo polovice 12. storočia, na okraji hradného kopca Várdomb. Ako stavebný materiál používali opracované kamenné kvádre, ktoré mohli pravdepodobne pochádzať zo staršej rímskej stavby. Pri kostole sa nachádza jednoduchá kamenná krstiteľnica z románskeho obdobia. Kostol sv. Vojtecha v Blatnom postavili približne v polovici 13. storočia. Zaujímavosťou kostola je socha sv. Jána Nepomuckého osadená na neskorobarokovej kazateľnici, ktorá je naklonená na jednu stranu. Druhou zaujímavosťou je chór kostola, ktorý prechádza zo zadnej časti po oboch stranách do približne polovice kostola – typický znak pre evanjelické kostoly. Kostol Panny Márie Nanebovzatej v Boldogu postavili v prvej polovici 12. storočia. Využitý bol kamenný materiál rímskej hrobky či inej stavby z 2. storočia. Zaujímavosťou je gotické okno s kružbou v tvare mníšky. Do vonkajšej steny kostola je zabudovaný epitaf z rímskej doby, čo predstavuje jeden z najstarších dôkazov rímskej prítomnosti na Slovensku. Kostol sv. Františka Serafínskeho v Kalinkove je jeden z dvoch kostolov na Slovensku, ktorý oficiálne patrí samospráve. Rímskokatolícky kostol Najsvätejšej Trojice v Rovinke predstavuje kombináciu kostola postaveného v klasicistickom slohu z roku 1798 a moderného kostola rozšíreného v posledných rokoch. V kostole sa na bočnej stene nachádzajú drevené obrazy prvých svätcov z nášho územia a prvých panovníkov, pričom do niektorých z nich sú umiestnené relikvie. Pre farský kostol Krista Kráľa v Chorvátskom Grobe je typická figurálna nástenná maľba v celom interiéry. Kostol v Kostolnej pri Dunaji je románskou stavbou z prvej polovici 13. storočia. V neskorších obdobiach bol stavebne upravovaný. Kostol v období reformácie patril protestantom (1643 – 1674). Kostol obsahuje prvky románske, neskorogotické, neorománske aj barokové. Kostol sv. Jána Krstiteľa v Kráľovej pri Senci bol pôvodne kaplnkou Pálffyovcov umiestnenou v kaštieli. Po 2. svetovej vojne došlo k demolácii kaštieľa. Zachované zostalo iba jeho južné krídlo s kaplnkou. Celé krídlo bolo prestavané pre potreby novovzniknutého kostola. O histórii barokového kostola vo Veľkom Biely neexistujú podrobné informácie (stavba, vysvätenie, opravy). Je však známe, že Imrich Esterházy ho dal zrejme postaviť ako náhradu za iný kostol, alebo tento konkrétny kostol zrekonštruoval do jeho dnešnej podoby. Interiéru kostola dominujú stropné maľby a steny z napodobeniny červeného mramoru.
V dekanáte sa v kostoloch nachádzajú relikvie stredovekých svätcov: sv. Štefan Pongrác (jeden z košických mučeníkov) a taktiež blahoslavených a svätých z modernej doby (od začiatku 19. storočia): bl. Titus Zeman (Bernolákovo, Rovinka, Chorvátsky Grob, Kráľová pri Senci, Veľký Biel), bl. sestra Zdenka Schelingová (Rovinka), bl. Vasiľ Hopko (Rovinka), bl. P.P. Gojdič (Rovinka), sv. Faustína Kovaľská (Blatné). Špeciálne postavenie má relikvia sv. Kríža, ktorá sa nachádza v kostole v Blatnom. Vo viacerých kostoloch existujú náznaky, že v oltári sa nachádzajú ostatky/relikvie svätcov, avšak nie sú žiadne písané doklady ani záznamy, komu patria.
Dekanát Bratislava-stred:
Zmapované kostoly:
Farský kostol Panny Márie Snežnej, Bratislava
Farský kostol Kráľovnej rodiny, Bratislava - Nové Mesto
Farský kostol nanebovzatia Panny Márie (Blumentál), Bratislava
Farský kostol Panny Márie Pomocnice kresťanov, Bratislava
Farský kostol sv. Filipa a Jakuba, Brtatislava - Rača
Katedrála sv. Šebastiána, Bratislava - Krasňany
Dóm sv. Martina, Bratislava - Staré Mesto
Kostol Loretánskej Panny Márie (Uršulínky), Bratislava - Staré Mesto
Kostol sv. Ladislava, Bratislava - Staré Mesto
Kostol Zvestovania Pána (Františkáni) , Bratislava - Staré Mesto
Kostol Najsvätejšej Trojice, Bratislava
Kostol Najsvätejšieho Spasiteľa (Jezuiti), Bratislava - Staré Mesto
Kostol sv. Alžbety (Modrý kostol) - Bratislava
Farský kostol Sv. Jána Bosca , Bratislava - Ružinov
Farský kostol Sedembolestnej Panny Márie, Bratislava - Vajnory
Zaujímavosti:
V dekanáte sa nachádza viacero kostolov spracovaných mníšskymi rádmi – Jezuiti, Františkáni, Uršulínky. Kostol Panny Márie Snežnej na Bratislavskej Kalvárii je moderný kostol z roku 1943. Dominantná 50 metrová veža kostola musela byť v roku 1959 zbúraná kvôli výstavbe Slavína a nutnosti mať v lokalite len jednu dominantu. Farský kostol Kráľovnej rodiny v mestskej časti Nové Mesto bol ocenený v súťaži Stavba roka 2000. Farský kostol Nanebovzatia Panny Márie - Blumentál je postavený v ekletickom slohu. Architektúrou napodobňuje francúzske katedrály. Trojloďový bazilikálny kostol má na hlavnom oltári „zázračný obraz Matky Božej dobrej rady“. Farský kostol Panny Márie Pomocnice kresťanov je súčasťou areálu patriacemu Saleziánskej reholi. Vzhľadom na obmedzené priestorové možnosti, boli použité pri výstavbe zaujímavé architektonické prvky. Jedným z nich je predsadený chór, ktorý prekrýva 1/3 hlavného chrámového priestoru. Chór má dva bočné vyššie postavené balkóny. Interiérová výzdoba kostola je ladená do modro-bielych odtieňov špeciálnej keramiky. Kostol sv. Filipa a sv. Jakuba v Bratislavskej Rači postavili na mieste staršej stavby niekedy po roku 1300. Je jednoloďovou stavbou a unikátom je východne orientovaná veža, ktorej dolná časť tvorí chór svätyne. Katedrála sv. Šebastiána v Bratislave Krasňanoch je hlavným chrámom Ordinariátu Ozbrojených síl a ozbrojených zborov SR. Pôvodne sa chrám staval ako kostol sv. Jozefa. Počas stavby však zmenil patrocínium a bol povýšený na katedrálny chrám vojenského ordinára. Interiér katedrály zdobí bohatá mozaika na čelnej stene, na ktorej je zobrazené Premenenie Pána s apoštolmi a svätcami - Cyril a Metod, Šebastián, Gorazd, sestra Zdenka, Ján Pavol II.. Dóm svätého Martina je najväčším a najzachovalejším gotickým kostolom v Bratislave. Stojí na mieste staršieho románskeho kostola. V 16. storočí sa Dóm stal korunovačným kostolom. Bolo tu korunovaných 11 panovníkov a 7 kráľovských manželiek z rodu Habsburgovcov. V 18. storočí k Dómu pristavili Kaplnku sv. Jána Almužníka, ktorá patrí medzi umelecky najhodnotnejšie barokové pamiatky Bratislavy. V dóme sa nachádza súsošie sv. Martina na koni ako sa delí o plášť zhotovené z olova. Na vrchole veže je umiestnený model uhorskej kráľovskej koruny. Kostol Loretánskej Panny Márie patrí reholi Uršulínok. Bol postavený bratislavskými protestantmi blízko pri hradbách. Od roku 1672 patrí Uršulínkam. Budova kláštora Uršulínok je napojená na stavbu kostola. Dôležitou udalosťou bola návšteva sv. otca Jána Pavla II., ktorý sa tu 2. júla 1995 modlil ruženec. Kostol svätého Ladislava je tretí v poradí stojaci na tom istom mieste. Súčasný kostol je postavený na oválnom pôdoryse. Kostol Zvestovania Pána nazývaný aj Františkánsky kostol je najstarším funkčným kostol na území Starého mesta. Bol posvätený 24. marca 1297. Na posviacke kostola sa zúčastnil aj uhorský panovník Ondrej III. V 14. storočí bol ku kostolu pristavaný stredoveký kláštor. Z výzdoby sú najvzácnejšie barokový obraz Zvestovania Pána, gotická socha Piety zo 14. storočia (najkrajšia gotická socha v Bratislave), neskorobaroková kazateľnica a sklenená truhla s ostatkami sv. Reparáta a najväčší barokový obraz na Slovensku. Kostol Najsvätejšej Trojice sa nachádza v podhradí. Jedná sa o Kostol Maltézskeho rádu v SR. Kostol Najsvätejšieho Spasiteľa nazývaný aj Jezuitský kostol patrí k najvzácnejším sakrálnym pamiatkam mesta. Pôvodne bol postavený ako protestantská modlitebňa. Od 70. rokov 17. storočia patrí rádu jezuitov. Kostol nemá vežu a z exteriéru je pomerne jednoduchý. V interiéry kostola sa nachádza vzácna rokoková kazateľnica, ktorá patrí k najkrajším pamiatkam svojho druhu na Slovensku. Umelecky a historicky sú významné aj hlavný oltár, 6 bočných oltárov a tri barokové spovednice. Kostol svätej Alžbety, tiež nazývaný Modrý Kostol bol postavený na začiatku 20. storočia. Kostol je charakteristický svojou modrou omietkou a modro glazovanou strešnou krytinou a valcovitou na modro maľovanou vežou. Farský kostol Sedembolestnej Panny Márie v mestskej časti Vajnory vznikol už v rokoch 1270 – 1278. Bol zasvätený najprv Panne Márii, neskôr sv. Ladislavovi a v súčasnosti je zasvätený Sedembolestnej Panne Márii. Do krypty kostola v roku 2010 premiestnili pozostatky Titusa Zemana.
V dekanáte sa v kostoloch nachádzajú relikvie ranokresťanských svätých: sv. Šebastián (Krasňany), sv. Ján Almužník (Dóm sv. Martina), sv. Barbora (kostol sv. Ladislava), sv. Reparát (Františkáni), sv. Kliment I. (Modrý kostol). Ďalej tu možno nájsť relikvie stredovekých svätcov: sv. Dominik (Kalvária), sv. Ignác z Loyoly (Jezuiti), sv. František Xaverský (Jezuiti), Sv. Košickí mučeníci = Marek Križin, Štefan Pongrác a Melichar Grodecký (Jezuiti), sv. Alžbeta Uhorská (Modrý kostol) a taktiež blahoslavených a svätých z modernej doby (od začiatku 19. storočia): sv. Ján Bosco (Miletička, Trnávka-Ružinov), bl. Titus Zeman (Miletička, Františkáni, Trnávka-Ružinov, Vajnory), sv. Ján Pavol II. (Krasňany), bl. sestra Zdenka Schelingová (Krasňany), bl. Karol I. Habsburský (Dóm sv. Martina), bl. Anna Kolesárová (Františkáni), sv. Vincencia (Modrý kostol), sv. Teodora (Modrý kostol). Vo viacerých kostoloch existujú náznaky, že v oltári sa nachádzajú ostatky/relikvie svätcov, avšak nie sú žiadne písané doklady ani záznamy, komu patria.
Dekanát Bratislava-sever:
Zmapované kostoly:
Farský kostol Svätého kríža, Bratislava - Devín
Farský kostol Ducha Svätého , Bratislava - Devínska Nová Ves
Farský kostol Narodenia Panny Márie, Bratislava - Karlova Ves
Farský kostol Farský kostol sv. Kozmu a Damiána, Bratislava - Dúbravka
Kostol Ducha Svätého, Bratislava - Dúbravka
Farský kostol sv. Michala, Bratislava - Karlova Ves
Farský kostol sv. Margity, Bratislava
Farský kostol sv. Štefana, Stupava
Kostol sv. Šebastiána a Rócha, Stupava
Farský kostol sv. Ondreja, Vysoká pri Morave
Farský kostol Sv. Petra a Pavla, Bratislava - Záhorská Bystrica
Farský kostol sv.Margity Antiochijskej, Zohor
Zaujímavosti:
Farský kostol svätého Kríža v Devíne pochádza približne z 13. storočia. Románsky kostol bol prebudovaný na gotický a neskôr bol prestavaný v duchu klasicizmu. Pri pamiatkovom výskume kostola sa našli pôvodné gotické prvky a taktiež gotické pastofórium, 2 veľké kamenné svorníky, kamenný epitaf s jednoramenným krížom a dvoma kalichmi zo 14. storočia a taktiež umelecky hodnotný gotický reliéf, na ktorom je výjav z Olivovej hory po Poslednej večeri. V okolí kostola bolo odkryté rozsiahle pohrebisko z čias Veľkej Moravy. Existuje hypotéza, že na tomto mieste stál kostol už v 9. storočí a že sa tu nachádzala aj hrobka sv. Metoda. Rímskokatolícky kostol Narodenia Panny Márie na Dlhých Dieloch bol prvým, ktorý bol po páde socializmu v Bratislave postavený. Vysvätený bol 8. septembra 1995. Farský kostol v Dúbravke stojí na kopci a vedie k nemu okolo 100 schodov. Vybavenie kostola počas obdobia komunizmu bolo pozbierané z iných kostolov. Po revolúcii bolo vrátené. V kostole Ducha Svätého v Dúbravke visí namiesto oltárneho obrazu na stene kovová podoba Ducha Svätého – holubice. Zaujímavosťou kostola sv. Margity v Lamači je trojdielne združené okno nad hlavným vstupom a nad ním v suprafenestre mozaikový obraz sv. Margity. Kostol sv. Štefana v Stupave bol prestavaný do barokového štýlu z pôvodného renesančného. V rámci tejto prestavby ho rozšírili, pristavali mu nové presbytérium a bočné lode, ku ktorým bola pripojená cintorínska kaplnka svätej Anny a na severnej strane bola postavená druhá kaplnka svätého Michala Archanjela, kvôli symetrii. Týmto kostol získal krížový pôdorys. Zaujímavosťou rano-barokového kostola sv. Šebastiána je orgánová empora, ktorá je dvojposchodová. Kostol svätého Ondreja v obci Vysoká pri Morave a má veľký kultúrno – historický význam vzhľadom na netypickú výzdobu stropných klenieb. Je to dvojloďová stavba, ktorej bočná loď bola pôvodne hlavnou loďou kostola. Kostol svätej Margity Antiochijskej je dominantou obce Zohor. Kostol nahradil pôvodný, ktorý musel byť zbúraný kvôli hrozbe zrútenia klenby a múrov kostola. Súčasný chrám je trojloďová stavba s presbytériom s oválnym uzáverom.
V dekanáte sa v kostoloch nachádzajú relikvie ranokresťanských svätých: sv. Kliment I. (Devín), sv. Barbora (Devínska Nová Ves), sv. Peter (Záhorská Bystrica), sv. Pavol (Záhorská Bystrica), sv. Margita Antiochijská (Zohor). Ďalej tu možno nájsť relikvie stredovekých svätcov: sv. Marek Križin (Dlhé Diely), sv. Margita Uhorská (Karlova Ves), sv. Anton Paduánsky (Záhorská Bystrica) a taktiež blahoslavených a svätých z modernej doby (od začiatku 19. storočia): sv. Pius X. (Záhorská Bystrica), bl. sestra Zdenka Schelingová (Záhorská Bystrica). Vo viacerých kostoloch existujú náznaky, že v oltári sa nachádzajú ostatky/relikvie svätcov, avšak nie sú žiadne písané doklady ani záznamy, komu patria.
Dekanát Bratislava-juh:
Zmapované kostoly:
Farský kostol Sv. Michala archanjela, Bratislava - Čunovo
Farský kostol sv. Mikuláša, Bratislava - Jarovce
Farský kostol Sv. Mikuláša, Bratislava - Podunajské Biskupice
Kostol sv. Jozefa, Bratislava - Podunajské Biskupice
Kostol Svätého Kríža, Bratislava - Podunajské Biskupice
Farský kostol sv. Márie Magdalény, Bratislava - Rusovce
Farský kostol Sedembolestnej Panny Márie, Bratislava
Farský kostol sv. Rodiny, Bratislava
Zaujímavosti:
Kostol sv. Michala archanjela v Čuňove je národnou kultúrnou pamiatkou. Bol vybudovaný v 2 stavebných etapách a datuje sa na príchod chorvátskych kolonistov na naše územie. V kostole sv. Mikuláša v Jarovciach sa nachádza voľná drevená plastika Madony v gotickom slohu z konca 15. storočia. Významná je aj drevená plastika „Ecce homo“ v barokovom slohu z konca 17. storočia. Veža kostola bola počas 2. svetovej vojny bola vyhodená do vzduchu ustupujúcimi nemeckými vojskami. V roku 1970 bola vybudovaná nová veža. Farský kostol sv. Mikuláša v Podunajských Biskupiciach bol postavený v polovici 13. storočia. Nakoľko bol od svojho vzniku viac krát prestavaný, nesie prvky rôznych slohov a to gotického, románskeho, barokového a klasicistického. Kostol sv. Mikuláša je najstaršia románska stavba v Bratislave a je najstarším vysväteným kostolom v meste. V kostole sa našlo murivo z rímskej stavby z 3. storočia. Kostol Povýšenia Svätého Kríža v Podunajských Biskupiciach je súčasťou areálu Nemocnice s poliklinikou Svätého kríža. Stavba kostola bola ukončená v roku 1950, vysvätený bol až v roku 1992. V medziobdobí slúžil ako sklad zdravotníckeho materiálu. V roku 2003 sem boli prenesené pozostatky bl. Sestry Zdenky a kostol stal hlavným pútnickým kostolom s jej relikviami. Kostol sv. Márie Magdalény v Rusovciach je sakrálnou ranobarokovou stavbou. Interiér kostola je pôvodný kompletne zachovaný a pozostáva z hlavného a dvoch bočných oltárov a kazateľnice, ktoré pochádzajú z druhej polovice 17. storočia. Reprezentuje jedinečný celok sakrálneho mobiliáru na území Bratislavy. Architektonicky vyniká moderný kostol Sedembolestnej Panny Márie, ktorý sa nachádza v Petržalke, časť Lúky, svojou vežou, ktorá sa špirálovito ťahá do nebies. Veža tvorí veľký svetlík do presbytéria kostola. Zaujímavosťou kostola je replika obrazu Panny Mária Guadalupskej a drobná socha Panny Márie pochádzajúca z Brazílie. Farský kostol Svätej Rodiny stojí na mieste, kde v roku 2003 slávil sv. omšu pápež Ján Pavol II.. V kostole je umiestnený oltárny kríž, ktorý bol na pódiu pri tejto udalosti.
V dekanáte sa v kostoloch nachádzajú relikvie ranokresťanských svätých: sv. Mikuláš (Podunajské Biskupice), sv. Mária Magdaléna (Podunajské Biskupice, Rusovce), sv. Jozef (Podunajské Biskupice). Ďalej tu možno nájsť relikvie stredovekých svätcov: Sv. Pavol z kríža (Sedembolestnej Panny Márie), sv. Filip Neri (sv. Rodiny), sv. Tomáš Akvinský (sv. Rodiny), sv. Katarína Sienská (sv. Rodiny), sv. Agnesa z Montepulciana (sv. Rodiny), sv. Martin de Porres (sv. Rodiny), sv. Ľudovít Maria Grignion z Monfortu (sv. Rodiny) a taktiež blahoslavených a svätých z modernej doby (od začiatku 19. storočia): bl. sestra Zdenka Schelingová (Podunajské Biskupice, Sedembolestnej Panny Márie, sv. Rodiny), bl. Titus Zeman (Sedembolestnej Panny Márie), sv. Gabriel Possenti (Sedembolestnej Panny Márie), sv. Gemma Galgani (Sedembolestnej Panny Márie, sv. Rodiny), sv. Ján Pavol II. (sv. Rodiny), bl. Vasiľ Hopko (sv. Rodiny), sv. John Henry Newman (sv. Rodiny), sv. Jozefína Bakhita (sv. Rodiny). Vo viacerých kostoloch existujú náznaky, že v oltári sa nachádzajú ostatky/relikvie svätcov, avšak nie sú žiadne písané doklady ani záznamy, komu patria.
Szűz Mária Királynő és Szent Gotthárd Római Katolikus Plébánia
V rámci projektu boli spracované kostoly v slovensko-maďarskom pohraničí. Na území Maďarska tvoria riešený prihraničný región tieto okresy – Mosonmagyaróvár a Győr. V sledovanom území bolo zmapovaných 40 kostolov, kaplniek a stĺpov. Každý z nich má špecifické črty ovplyvnené historickými udalosťami, prítomnosťou relikvie svätca, či blahoslavemého. Podrobné informácie o jednotlivých kostoloch sú uvedené v digitálnej mape na tomto portály. Nižšie sú uvedené špecifiká a zaujímavosti vybraných kostolov.
Zmapované kostoly:
Mosoni Kerület
Kisboldogasszony templom, Bezenye
Szentháromság Kápolna, Bezenye
Szűz Mária Kápolna, Bezenye
Mennybemenetel Kápolna, Bezenye
Szent Flórián oszlop, Bezenye
Szent Bertalan templom, Hegyeshalom
Evangélikus templom, Hegyeshalom
Szent Márton templom, Rajka
Evangélikus templom, Rajka
Szent László római katolikus templom, Újhelyi
Antiochiai Szent Margit római katolikus templom, Mosonszolnok
Szent Anna kápolna, Mosonszolnok
Szűz Mária Világkirálynője és Szent Gotthard templom, Mosonmagyaróvár
Lucsonyi Szent Anna kápolna, Mosonmagyaróvár
Nepumuki Szent János templom, Mosonmagyaróvár
Szent Kereszt tiszteletére, Olasz kápolna, Mosonmagyaróvár
Három Tölgy kápolna, Mosonmagyaróvár
Lourdes- i Szűz Mária kápolna, Mosonmagyaróvár
Szűz Mária, Háromszögű kápolna, Mosonmagyaróvár
Kalazanczi Szent József, Piarista kápolna, Mosonmagyaróvár
Szent Rozália, Menházi kápolna, Mosonmagyaróvár
Szent Rozália kápolna, Mosonmagyaróvár
Szentháromság templom, Máriakálnok
Sarlós Boldogasszony kápolna, Máriakálnok
Kisboldogasszony templom, Feketeerdő
Szent Jakab templom, Lébény
Evangélikus templom, Lébény
Szent Mihály Arkangyal templom, Kimle
Sarlós Boldogasszony templom, Kimle
Boldog Apor Vilmos templom, Kimle
Szent Miklós templom, Mosonszentmiklós
Szent Peregrinus kápolna, Hédervár
Szent Mihály templom, Hédervár
Boldogasszony kápolna, Hédervár
Szent Lőrinc templom, Kunsziget
Szent Antal fogadalmi kápolna, Kunsziget
Szent Adalbert és Szent István templom, Várbalog
Győri Kerület
Mindenszentek templom, Vámosszabadi
Szentlélek templom, Várbalog
Szentlélek templom, Győr
Zaujímavosti:
Kostol Nanebovzatia Panny Márie v obci Bezenye je neskorobarokový jednoloďový kostol. Krátky čas ho používali aj Luteránsky veriaci. Na nástropných freskách sú zobrazené hlavné udalosti zo života Panny Márie. V stene sakristie je prasknuté delo z kuruckej doby, ktoré prasklo pri konsekrácii kostola v roku 1812. Výstrelom z dela chceli urobiť posvätenie kostola slávnostnejšie. Pri výbuchu nikto nezranil. Na malom kopci pod kaplnkou Najsvätejšej Trojice v obci Bezenye sa podľa legendy nachádza masový hrob, v ktorom sú pochovaní členovia lúpežnej výpravy, ktorú porazil kráľ Koloman I. Učený so svojou armádou. Kaplnka Panny Márie v rovnakej obci vznikla pravdepodobne ako poďakovanie bohatej rodiny Windischovcov. Je obľúbeným miestom modlitieb najmä starších žien z obce. Pôvodná kaplnka Nanebovstúpenia rovnako v obci Bezenye bola postavená v 19. storočí a bola miestom tradičných pútí. Nachádzala sa uprostred polí. Za komunizmu bola rozobratá, nakoľko ju poškodil pluh traktora. Obnovená bola v roku 1992. Podobný osud stihol aj stĺp so sochou sv. Floriána. Kostol svätého Bartolomeja v obci Hegyeshalom má románsky pôvod. V 15. storočí bol goticky prestavaný a rozšírený. V čase šírenia reformácie kostol patril luteránom, až v období protireformácie sa stal opäť katolíckym a dostal nového patróna svätého Bartolomeja. Evanjelický kostol v Hegyeshalome je už štvrtým v histórii evanjelického zboru. Súčasný kostol bol postavený v rekordnom čase 7 mesiacov. Zaujímavým je, že časť píšťal z organu bolo počas prvej svetovej vojny zrekvirovaných. Rovnako aj počas druhej svetovej vojny zmizlo niekoľko kusov starého zariadenia kostola. Niektoré zo zostávajúcich predmetov sú dnes v zbierke luteránskeho múzea v Budapešti. Oltárny obraz zobrazuje Ježiša, ako kráča po vode, keď podáva ruku k potápajúcemu sa apoštolovi Petrovi. Obraz je dielom maliara z Bratislavy. Prvý evanjelický kostol v Rajke zničili Turci po neúspešnom útoku na Viedeň. Druhý bol postavený na koncom 18. storočia bez veže. Tá bola postavená až v roku 1923 a nezapadá do architektonickej koncepcie kostola. Rímskokatolícky kostol sv. Ladislava v obci Levél stál od stredoveku. V roku 1529 ho turecké vojská tiahnuce proti Viedni podpálili a zničil aj s dedinou. Na mieste kostolnej veže stála v 16. storočí šesťboká strážna veža románskeho typu. Sasi, ktorí sa tu usadili v 17. storočí, postavili okolo roku 1670 k veži kostolnú loď. Kostol sv. Margity Antiochijskej v Mosonszolnoku sa datuje do 13. storočia. Kostol používali luteráni v rokoch 1570 až 1624. Potom ho vďaka grófovi Karolovi Harrachovi opäť získali rímskokatolíci a v rokoch 1647-1671 ho zasa používali luteráni. Dnes je rímskokatolícky. Kostol Panny Márie Kráľovnej a sv. Gottharda v meste Mosonmagyróvár má pôvod v 13. storočí. V 17. storočí bol po predchádzajúcom poškodení prestavaný do súčasnej podoby. O prestavbu sa zaslúžili nemeckí prisťahovalci, vďaka čomu má patrocínium sv. Gottharda. V roku 1934 sa po kostolom vytvorila krypta starej vetvy habsburského rodu, kde boli uložené rakvy arcivojvodu Fridricha a jeho manželky Isabelly Croy-Dülmenovej. Kaplnka sv. Anny v mestskej časti Lucsonyi bola postavená z vďačnosti za záchranu počas morovej epidémie. Vo vnútri sa nachádza barokový oltár so sochou sv. Anny. Kostol svätého Jána Nepomuckého v Mosonmagyróvári bol postavený niekedy medzi XI.-XIII. storočím. V roku 1271 český kráľ Přemysl Ottakar II. vyvraždil ženy a deti, ktoré pri obsadení hradu v meste utekali do tohto kostola. Pôvodný kostol bol zasvätený sv. Gotthardovi. Bol poškodený ustupujúcimi Turkami. Nový súčasný kostol bol postavený v roku 1757. Novým patrónom sa stal v tom čase obľúbený sv. Jána Nepomucký. Oltár je replika oltára kostola Mariazelli. Kaplnka Povýšenia svätého kríža v Mosonmagyróvári je nazývaná aj Talianska kaplnka, kvôli tomu, že ju počas 1. svetovej vojny postavili taliansky vojnoví zajatci. Kaplnka je jedinou zasvätenou kaplnkou v Európe, ktorá bola postavená ako dočasná kaplnka vojnových kasární. Existuje niekoľko príbehov o vzniku kaplnky troch dubov. Prvá hovorí, že tesár, ktorý unikol pred veľkým nebezpečenstvom, z vďačnosti vyrezal sochu Márie a umiestnil ju do praskliny dubu. Podľa iného príbehu pastier kráv ušiel pred vlkmi na jeden zo stromov a po celodennej hrôze ho zachránil poľovník. Potom pastier z vďačnosti vyrezal z kusu dubu postavu Piety. Podľa tretej legendy vyhnali hladní vlci mestského kominára na dub a už hrozilo, že vo veľkom mraze zamrzne, vtedy zazneli jeho vrúcne modlitby a vlci zmizli. Kominár zavesil na strom posvätný obraz a začali sa sem chodiť modliť ľudia z okolitých osád. Kaplnka svätej Márie je nazývaná aj trojuholníková kaplnka podľa pôdorysu, ktorý vytvára rovnoramenný trojuholník. Chránila sochu Piety, dnes sochu Márie na lone s dieťaťom Ježiškom. Piaristická kaplnka sv. Jozefa Kalazaského v Mosonmagyaróvári po rozpustení mníšskych rádov v roku 1963 bola zatvorená. Pre veľké vnútorné rozmery bola za komunizmu časť z nej využívaná ako telocvičňa a vo svätyni bol zriadený sklad. Oltárna konštrukcia zostala po celý čas na svojom mieste. Kaplnka sv. Rozálie bola súčasťou niekdajšieho občianskeho útulku a nemocnice. Na oltárnom obraze je najstaršie vyobrazenie kostola v Óvári. Kostol Najsvätejšej Trojice v Máriakálnoku bol prestavaný v roku 1829. Dôvodom bolo poškodenie pôvodného kostola povodňou a Tureckými nájazdmi. Predtým bol kostol zasvätený Duchu Svätému. Najkrajšou časťou kostola je veľkolepý barokový oltár zobrazujúci Najsvätejšiu Trojicu. Kaplnka Preblahoslavenej Panny Márie v Máriakálnoku je známa zázračnou vodou z prameňa, ktorá uzdravuje. Viaceré príbehy o zázračných uzdraveniach sú aj cirkevne overené. V roku 1873 kaplnka vyhorela, ale obraz a malá vyrezávaná socha zostali nedotknuté. Kostol sv. Jakuba v Lebény dali postaviť Benediktínski mnísi. Opátstvo sa spomína už v listine z roku 1199. Kostol na najvyššom mieste obce mohol byť postavený v roku 1212. Nachádza sa tu aj konečná zastávka Svätojakubskej cesty v Maďarsku. Kostol svätého Michala Archanjela v Kimle bol rovnako, ako všetky kostoly v okolí, zničený Tureckými nájazdmi a v polovici 17. storočia bol obnovený a rozšírený. Kostol svätého Mikuláša v obci Mosonszentmiklós a dve kaplnky pri ňom, sú ako matka s dvoma deťmi. Kaplnka Svätého Kríža bola postavená v 16. storočí a Kaplnka hrdinov v roku 1929. Kostol bol postavený v rokoch 1770-1775. Za hlavným oltárom je olejomaľba sv. Mikuláša a štyri pozlátené drevené sochy (sv. Peter, sv. Pavol, sv. Augustín, sv. Martin). Kaplnka Presvätej Bohorodičky je klenotom obce Hedervár. Bola postavená v rokoch 1296 až 1303. Jednoloďová stavba bola zároveň farským kostolom, svätyňou Márie a pohrebnou kaplnkou Héderváryovcov. V stene svätyne je päť náhrobných kameňov z červeného mramoru. V bočnej kaplnke je zdobená urna uchovávajúca srdce Károlya Khuen-Héderváryho. Kostol svätého Vojtecha a svätého Štefana v obci Várbalog dal postaviť arcivojvoda Fridrich Habsburský s manželkou Izabelou v roku 1897 z vďačnosti Bohu, že sa do rodiny po ôsmich dievčatách konečne narodil syn (Albrecht). Na oltári neogotického kostola podľa vzoru viedenského Votivkirche sú sochy patrónov rakúskeho a maďarského národa sv Lipóta a sv. Štefana. Kostol Ducha Svätého v obci Várbalog sa začal stavať po ukončení 2. svetovej vojny. Stavbu kostola začal farár József Lőre za peniaze z predanej motorky, ktorú dostal z Rakúska. Kostol bol dostavaný z veľkej časti vďaka dobrovoľníckej práci veriacich. Neorománsky kostol má nezvyčajne veľkú rozlohu - 524 m2. Kostol svätého Martina v Rajke má pôvod v rímskych dobách. Jedna zo strážnych veží v niekdajšom ochrannom vale Limes Romanus bola začiatkom 14. storočia prestavaná na kaplnku. Po tureckých časoch bola k tejto vežovej kaplnke pristavaná baroková loď kostola. Kostol svätého Vavrinca v obci Kunsziget dal postaviť Lőrinc Széchényi a vysvätil ho jeho syn, veľký prepošt Pál (neskorší biskup, potom kaločský arcibiskup) okolo roku 1677. Dnešný kostol postavili v rokoch 1843-44 v neskoroklasicistickom slohu. Kostol Všetkých svätých v obci Vámosszabadi bol postavený na mieste pôvodného kostola v polovici 17. storočia. Mal pôvodne drevenú vežu, ktorá sa po úderu blesku zrútila. Novú vežu postavenú z tehly má od roku 1928.
V zmapovaných kostoloch nachádzajú relikvie ranokresťanských svätých: sv. Bartolomej (Hegyeshalom), sv. Jakub (Lébény), sv. Martin (Rajka), sv. Mikuláš (Mosonszentmiklós), sv. Augustín (Mosonmagyróvár), sv. Kristína (Mosonmagyróvár). Ďalej tu možno nájsť relikvie stredovekých svätcov: sv. Tomáš Beckett (Mosonmagyróvár), sv. Anton Paduánsky (Kunsziget), sv. Ján Nepomucký (Mosonmagyróvár), sv. Gotthard (Mosonmagyróvár), sv. Vojtech (Mosonmagyróvár). Špeciálne postavenie má relikvia sv. Kríža, ktorá sa nachádza v kostoloch v obciach Hegyeshalom, Mosonmagyróvár, Máriakálnok, Kimle. Vo viacerých kostoloch existujú náznaky, že v oltári sa nachádzajú ostatky/relikvie svätcov, avšak nie sú žiadne písané doklady ani záznamy, komu patria.