Farský kostol Sedembolestnej Panny Márie
Kostol Sedembolestnej Panny Márie sa nachádza v mestskej časti Bratislava – Petržalka, nazývaná aj Lúky. Kostol je zasvätený Sedembolestnej Panne Márii – patrónke Slovenska. Bol postavený z milodarov veriacich a Arcibiskupského Úradu v Trnave. Farnosť patrí k najmladším na Slovensku. Bola zriadená dňa 15. septembra 2001. Nový farský kostol bol posvätený krátko potom dňa 22. decembra 2001. Zvony boli do kostolnej veže nainštalované až neskôr. Ich posviacka sa konala 28. júla 2002. Pred postavením nového kostola a jeho posvätením sa bohoslužby konali v miestnom kultúrnom dome, ktorý sa nachádza v blízkosti dnešného kostola. Chrám sa nachádza medzi panelákmi, blízko jazera Veľký Dráždiak a veľkej nemocnice na Antolskej ulici. Jedná sa o moderný chrám kruhového pôdorysu. Z architektonického hľadiska vyniká najmä veža kostola, ktorá sa špirálovito ťahá do nebies. Veža tvorí veľký svetlík do presbytéria kostola. Interiéru kostola dominuje socha Sedembolestnej Panny Márie držiacej v náručí mŕtve telo Ježiša. Zaujímavosťou kostola je replika obrazu Panny Mária Guadalupskej a drobná socha Panny Márie pochádzajúca z Brazílie.
Priamo v kostole sa nachádzajú relikvie blahoslavenej sestry Zdenky Schellingovej a Titusa Zemana. Sú umiestnené v ozdobných kalichoch. V chodbe spájajúcej kostol s farou sa nachádza triptych obraz rozdelený na 3 časti pričom v strednom obraze sa nachádza ukrižovaný Ježiš a v dvoch bočných obrazoch sa nachádzajú podobizne svätých: Pavol z kríža, Gabriel Possenti, Gemma Galgani. Ich relikvie sú vložené priamo do obrazov.
Blahoslavená Zdenka Schelingová
Blahoslavená Zdenka Schelingová sa narodila v roku 1916 a zomrela v roku 1955. Bola slovenská rehoľníčka rádu Milosrdných sestier Svätého Kríža a obeť prenasledovania katolíckej cirkvi v Česko-Slovensku. Pochádzala z 11 detí a jej krstné meno bolo Cecília. V roku 1931 nastúpila do kláštora v Podunajských Biskupiciach ako kandidátka. V rokoch 1933-1935 absolvovala zdravotnú školu. Do noviciátu vstúpila roku 1936 a prijala rehoľné meno Zdenka. Od roku 1942 pracovala ako ošetrovateľka v Humennom a nakoniec do roku 1952 v Bratislave ako laborantka na röntgenologickom oddelení štátnej nemocnice. Začiatkom roka 1952 pomohla k úteku kňazovi a trom bohoslovcom, ktorí boli väznení. Spravila to tak, že strážnikovi namiešala do pohára s čajom uspávací prostriedok. Motívom jej činu boli slová dozorcu, ktorý tvrdil, že väzňov deportujú do Ruska, kde budú popravení. Ešte v roku 1952 ju zatkla ŠTB. Po niekoľkomesačnom vyšetrovaní, počas ktorého bola mučená, ju súd odsúdil za velezradu na 12 rokov vo väzení a na 10 rokov straty občianskych práv. Väzenie a mučenie podlomilo jej zdravie natoľko, že v roku 1955 bola podmienečne prepustená a deň nato prijatá v trnavskej nemocnici ako pacientka. V tejto o pár dní nato zomrela na následky mučenia. Jej pozostatky boli uložené na cintoríne v Trnave a v roku 1979 boli premiestnené na kláštorný cintorín v Podunajských Biskupiciach. V roku 2003 ju pápež Ján Pavol II. vyhlásil za blahoslavenú.
Titus Zeman
Blahoslavený Titus Zeman sa narodil v roku 1915 vo Vajnoroch a zomrel v roku 1969. Bol to slovenský rímskokatolícky kňaz, salezián. Začiatkom 50. rokov 20. storočia, v čase prenasledovania cirkvi komunistickým režimom v Česko-Slovensku, dvakrát úspešne previedol skupinu bohoslovcov cez štátne hranice do Talianska, aby tam mohli doštudovať teológiu. Tretí pokus bol neúspešný. Titusa Zemana zatkli a odsúdili na 25 rokov väzenia. Vo väzení ho mučili a ponižovali. Po 13 rokoch ho podmienečne prepustili, bol však stále sledovaný. Nakoniec zomrel na následky mučenia vo väzení. Vyhlásený za blahoslaveného bol 30. septembra 2017 pápežom Františkom. Titus Zeman je patrónom: duchovných povolaní.
Sv. Pavol z kríža
Pavol z Kríža, kňaz, ľudový misionár, zakladateľ rehole Pasionistov. Bol veľkým mystikom, ktorý dopomohol rozvíjať úctu k umúčenému Kristovi, ako zdroju zmierenia a odpustenia. Pochádzal z Talianskeho Piemontu a žil v 18. storočí. V živote prežíval veľké trápenia a duchovné skúšky, zároveň aj dary a milosti. Mal milosť zjavení Ježiša a Panny Márie, ako aj duší z Očistca, ktoré mu opísali muky, ktorými prechádzajú. Pestoval veľké umŕtvovania vo svojom živote, aby v sebe aj fyzicky pestoval úctu a nábožnosť ku Kristovmu utrpeniu. Sv. Pavol trávil denne veľa hodín v modlitbe a adorácii. Na cestách chodil bosý bez ohľadu, aké bolo počasie a nosil so sebou veľký drevený kríž na znak úcty k utrpeniu Krista. Už za života svätého Pavla z Kríža ľudia boli svedkami veľkých zázrakov, uzdravovania chorých, kriesil zosnulých a obracal hriešnikov. Mužskú rehoľu Pasionistov založil v roku 1720 a v roku 1771 založil aj ženskú vetvu rehole. Zomrel ako 81 ročný a za svätého ho vyhlásil pápež Pius IX.
Sv. Gabriel Possenti
Rehoľným menom Gabriel od Bolestnej Božej Matky (Gabrielle Dell´ Addolorata) sa narodil v roku 1838 v talianskom Assisi. Patril do rehoľného rádu Pasionistov. Zomrel v mladom veku 24 rokov. Počas krátkeho života dokázal vyvinúť veľké úsilie v duchovnom živote. Vyznačoval sa vernosťou rehoľným pravidlám, duchom pokánia, horlivosťou v modlitbe, úctou k Bolestnej Božej Matke a obdivuhodnou trpezlivosťou. Podarilo sa mu zachrániť dedinu ležiacu blízko kláštora pred drancovaním počas revolučných bojov za vznik Talianskeho štátu. Ako mladý rehoľník ochorel na tuberkulózu. Navzdory bolestivému ochoreniu a umŕtvovaniu si stále zachovával bodrú povahu, konal dlhé prechádzky po vidieku, usporiadaval obety za chudobných a v blízkej dedine často vyučoval deti katechizmu. Miestni obyvatelia ho mohli častokrát vidieť, ako kľačí pred obrazom Panny Márie, s rozpaženými rukami, ako by bol v extáze. Je patrónom: študentov, mládeže, klerikov, seminaristov.
Sv. Gemma Galgani
Gemma Galgani bola talianska mystička nazývaná aj "dcéra umučenia" pre svoje hlboké napodobenie Kristovho utrpenia. Obzvlášť je uctievaná v kongregácii Spoločenstva utrpenia Ježiša Krista (Passionistov). Vo veku 19 rokov vážne ochorela – zakrivila sa jej chrbtica, ochrnula na nohy, stratila sluch a vypadali jej vlasy. Nikto jej nevedel pomôcť. Až príhovor k ctihodnému Gabrielovi Possentimu pomohol a ona bola zázračne uzdravená. Z vďačnosti sa Gemma rozhodla vstúpiť do kláštora. No neprijali ju, aj napriek viacerým pokusom. Gemma si potom uvedomila, že Božia vôľa bude zrejme iná. 8. júna 1899 dostala stigmy. Každý štvrtok večer potom upadala do extázy. Popritom sa rany obnovili. Krvácali zvyčajne do piatku poobedia alebo až do soboty rána. Potom sa zatvorili a na ich mieste zostali len biele jazvy. To sa opakovalo tri roky. Keď tento jav prestal, na miestach stigiem jej až do smrti zostali biele jazvy. Okrem toho bola aj mysticky bičovaná – na jej tele sa zjavovali rany, ktoré Ježiš dostal pri bičovaní. Trpela aj bolesti tŕňovej koruny, prežívala Kristovu agóniu, znášala ťarchu jeho kríža. Zomrela v roku 1903. Je patrónkou v pokušení diabla a takisto patrónkou sirôt.
