Farský kostol sv. Petra a Pavla
Prvá listinná zmienka o kostole postavenom na počesť svätého Petra a svätého Pavla pochádza z roku 1253. Dvojvežový románsky kostol bol v polovici 13. storočia postavený zrejme na mieste predchádzajúceho kostola, keďže počas rekonštrukčných prác sa našli fragmenty starších základov. Kostol si svoju pôvodnú románsku podobu – jednoloďový kostol s polygonálnou svätyňou na východnej strane a dvoma štvoruholníkovými vežami na západnej strane – zachoval aj počas neskoršej gotickej prestavby. Znaky románskeho štýlu sa zachovali najmä na priečelí s dvoma vežami. Veže zakončené kamenným ihlanom, poloblúkové rezonančné otvory na oboch poschodiach, zuborez pod rímsami a rozety sú znaky románskeho štýlu. Na priečelí kostola nájdeme aj prvky gotiky, ktorá bola ďalším významným stredovekým slohom. Ústupkový portál s lomeným oblúkom, dvojité okno s lomeným oblúkom a oporné piliere sú výsledkom gotickej prestavby v 14. storočí. V gotickom štýle bolo vybudované aj pastofórium, teda schránka na prechovávanie Oltárnej sviatosti, ktorej vypracovanie je jedinečné v celej Karpatskej kotline. Pastofórium v tvare gotickej veže je vytvorené z pieskovca, podopiera ho konzola zobrazujúca panovníka. V interiéri lode boli odkryté zvyšky freskovej výzdoby z obdobia okolo roku 1320. Tematicky tu boli zobrazené výjavy z Kristovho života, života viacerých svätcov a svätíc, ako aj výjavy Posledného súdu. Nástenné maľby boli zachytené aj na východnej stene presbytéria v exteriéri, po stranách okna. Pri výskume kostola v roku 2006 sa našiel viedenský fenig Leopolda VI. (1210 - 1230), iba druhý exemplár svojho druhu z nášho územia.
V oltári – obetnom stole sa nachádzajú zabudované relikvie mučeníkov Sv. Klimenta I. a sv. Blandíny. V monštrancii v kostole sa nachádza úlomok zo sv. Kríža. Sv. Kliment I. Kliment I. nazývaný tiež Klement Rímsky bol v poradí 4. rímskym pápežom. Zomrel vo vyhnanstve na Kryme, údajne ako mučeník. Niektoré zdroje uvádzajú, že biskupskú vysviacku prijal od sv. Petra. Ako rímskemu biskupovi sa mu pripisoval prvý list kresťanskej obci v Korinte, v ktorom sa už spomína cirkevná hierarchia (horlí v ňom proti rozkolníkom v Korinte, bližšie neoznačeným, ktorí odopierali poslušnosť voleným cirkevným hodnostárom), druhý list Korinťanom, dva listy pannám, judaistické úvahy a homílie, ako i apoštolské konštitúcie, ktoré však vznikli v 3. - 4. storočí. Kliment mal zomrieť mučeníckou smrťou pri Chersone. Jeho údajné ostatky našiel Konštantín v januári roku 860. Odniesol ich do Carihradu (v roku 861), v roku 863 na Veľkú Moravu a odtiaľ v roku 867 do Ríma. Konštantín zložil kultu ostatkov Klimenta tri náboženské skladby. Kliment zaviedol do liturgie pozdrav Dominus vobiscum. Od raného kresťanstva je uctievaný ako svätec. Sv. Blandína Blandína z Lyonu bola otrokyňa a kresťanská mučenica, ktorá zomrela v roku 177 spolu s ďalšími 46 kresťanskými mučeníkmi vo francúzskom Lyone za vlády cisára Marka Aurélia. Kresťania v tom období boli prenasledovaní a perzekvovaní a často väznení. Zo strachu z mučenia otroci často svedčili proti svojim pánom, že sa pri kresťanských zhromaždeniach dopúšťali kanibalizmu a krvismilstva. Legát provincie si totiž prial svedectvá, ktoré by viedli k obžalovaniu kresťanských väzňov z týchto zločinov. Medzi takto uväznenými a usvedčenými bola i Blandína, otrokyňa, ktorá bola vzatá do väzby spolu so svojim pánom, tiež kresťanom. Jej spoločníci sa veľmi obávali, že kvôli svojej telesnej slabosti nemusí znieť mučenie. Napriek toku, že ju sudcovia podrobili strašlivému mučeniu, že „aj kati boli vyčerpaní a nevedeli, ako jej ešte môžu ublížiť“, zostala verná viere a opakovala na každou otázku „Som kresťanka a nedopúšťam sa ničoho zlého". V dobe verejných hier bola preto Blandína podrobená novému mučeniu spolu s ďalšími kresťanmi v mestskom amfiteátri. Bola priviazaná ku kolu a boli k nej vypustené divoké zvieratá. Podľa legendy sa jej však zvieratá nedotkli. Potom, čo po niekoľko dní znášala mučenie, v snahe presvedčiť ju, aby sa vzdala viery, bola odvedená do arény, aby videla utrpenie svojich spoluväzňov. Ako posledná z mučeníkov bola zbičovaná, pálená na rozžeravenom stolci, zviazaná do siete a hodená pred divokého býka, ktorý ju svojimi rohmi vyhodil do vzduchu. Nakoniec bola zabitá ranou dýky. Jej popol bol vysypaný do rieky Rhôny. Sv. Kríž Jedná sa o úlomok z kríža, na ktorom bol ukrižovaný Ježiš Kristus. Z tohto kríža sa od čias cisára Konštantína stal hlavný symbol kresťanstva a je preto predmetom úcty. Jeho časti sú uchovávané a uctievané ako relikvie. Krížu sú tiež zasvätené kostoly a kaplnky.
