Katedrála sv. Šebastiána
Katedrála sv. Šebastiána sa nachádza v Bratislave Krasňanoch. Jedná sa o hlavný chrám Ordinariátu Ozbrojených síl a ozbrojených zborov SR. Pôvodne sa chrám staval ako kostol sv. Jozefa. Počas stavby však zmenil patrocínium a pôvodne filiálny chrám farnosti Bratislava-Rača, bol povýšený na katedrálny chrám vojenského ordinára. Je zasvätený sv. Šebastiánovi – patrónovi Ordinariátu OS a OZ SR. Funkciu filiálneho kostola račianskej farnosti plnil až do roku 2019, kedy sa stal centrom novej samostatnej farnosti. Stavba katedrály (pôvodne kostola sv. Jozefa) začala požehnaním pozemku dňa 18. marca 2007. Dňa 13. júna 2009 bola katedrála konsekrovaná arcibiskupom metropolitom Mons. Stanislavom Zvolenským, za účasti biskupa Ozbrojených síl a ozbrojených zborov SR Mons. Františka Rábeka. Prvý základný kameň chrámu v Krasňanoch posvätil pápež Ján Pavol II. pri svojej 2. pastoračnej návšteve Slovenska l. júla 1995. Ten sa však stratil. Pri svojej 3. návšteve Slovenska dňa 14. septembra 2003 posvätil náhradný základný kameň. Katedrála predstavuje moderný svätostánok nepravidelného pôdorysu. Stavbu tvorí oválny chrámový priestor s emporou a 25 m vysokou vežou na strane vstupu. Má veľmi zaujímavo členitú strechu, ktorá zvnútra vďaka zvláštne viazaným trámovým nosníkom pripomína tŕňovú korunu. Kostol vychádza z terajšieho charakteru liturgie, aby ľudia nesedeli len za sebou, ale aj vedľa seba a dobre videli na oltár. Vnútro má jasný duchovný rozmer a všetko v ňom má cieľ, aby stále viac a privádzalo ľudí k Bohu. Interiér katedrály zdobí mozaika na čelnej stene a v bočnej kaplnke. Na hlavnej mozaike je zobrazené Premenenie Pána. Kristus má na sebe veľký biely plášť, ktorým objíma apoštolov. V ľavej ruke Kristus drží zvitok, ktorý symbolizuje Slovo. Svojou druhou rukou ukazuje na svoj bok, cenu vykúpenia, no tiež ako na nový pôrod ľudstva. Napravo od Krista sú zobrazení Cyril a Metod. Cyril odovzdáva misku so zrnom Metodovi, aby pokračoval rozsievaním semena medzi Slovanmi. Ďalej je na mozaike zobrazený svätý Šebastián, vojak a mučeník. Ponúka Kristovi tri šípy, znak svojho mučeníctva, a zobúva si vojenské topánky na znak ukončenia svojej vojenskej služby. Za ním stojí svätý Gorazd, prvý nástupca svätého Metoda. Za ním je blahoslavená Zdenka. A za ňou svätý Ján Pavol II. V ruke má dokument, ktorým ustanovil vojenský ordinariát. Naľavo od Krista je zobrazený archanjel Michal. Druhá mozaika v bočnej kaplnke zobrazuje narodenie Ježiša Krista.
V katedrále sa nachádzajú tri relikvie. Relikvia sv. Šebastiána – patróna katedrály a ordinariátu je umiestnená v pozlátenom kríži spredu na oltári – obetnom stole. Relikvia sv. Jána Pavla II. je umiestnená v mozaike na jeho podobizni, konkrétne na jeho ľavej ruke, v ktorej drží dokument, ktorým ustanovil vojenský ordinariát. Relikvia blahoslavenej sestry Zdenky je taktiež umiestnená na mozaike na jej podobizni. Konkrétne na palmovej ratolesti, ktorú drží v ľavej ruke medzi palcom a ukazovákom.
Sv. Šebastián
Šebastián bol mučeníkom. Narodil sa v 3. storočí v Miláne a zomrel 20. januára 288 v Ríme. Legenda hovorí, že bol vojakom cisára Carina. Úmyslom mladého kresťana bolo pomáhať uprostred pohanov a prenasledovateľov tým, ktorý verili v Krista. Keď sa Dioklecián vo svojej nenávisti ku kresťanom dozvedel, že vojak Šebastián, ktorého si veľmi vážil, je veriaci kresťan, dal ho priviazať ku kolu a prebodať šípmi. Jedna mladá vdova Irena chcela vziať mučeníkovo telo a pochovať ho. Ale náhle si všimla, že Šebastián žije, ujala sa ho a starala sa o neho. Keď sa Šebastián uzdravil odvážne prišiel k Diokleciánovi a obvinil ho zo zločinu prenasledovania kresťanov. Cisár ho dal popraviť. Šebastiána pochovali v katakombách za hradbami Ríma. Nad jeho hrobom bola vybudovaná trojloďová rímska bazilika San Sebastiano fuori le mura, ktorá patrí dodnes medzi päť najvýznamnejších pútnických bazilík mesta Rím. Sv. Šebastián je patrónom vojakov, umierajúcich, hrnčiarov, záhradníkov, ochranca studní. Ordinár Ozbrojených síl a Ozbrojených zborov Mons. František Rábek si sv. Šebastiána vybral aj ako patróna Ordinariátu OS a OZ SR.
Sv. Ján Pavol II.
V farskom kostole Svätej rodiny sa nachádza relikviár s kvapkou krvi bývalého pápeža, svätého Jána Pavla II. Svätý Ján Pavol II. prijal kňazské svätenie 1. novembra 1946. Roky, ktoré strávil medzi mladými, mu umožnili poznať do hĺbky nepokoj ich srdca a ako kňaz sa pre nich stal nielen učiteľom, ale aj duchovným sprievodcom a priateľom. 16. októbra 1978 bol zvolený za pápeža a biskupa Ríma a prijal meno Ján Pavol II. Svojím pastierskym srdcom, plne darovaným veci Božieho kráľovstva, objímal celý svet. Kristova láska ho viedla k tomu, aby navštevoval rímske farnosti a aby zvestoval evanjelium po celom svete. Vo svojom neobyčajnom misionárskom zápale mal obrovskú lásku k mladým ľuďom. Zaviedol tradíciu zvolávania svetových dní mládeže, ktoré mali pre neho cieľ zvestovať novým generáciám Ježiša Krista a jeho evanjelium a urobiť tak z mladých ľudí protagonistov vlastnej budúcnosti a spolupracovníkov pri vytváraní lepšieho sveta. Za svätého bol vyhlásený spolu s pápežom Jánom XXIII. 27. apríla 2014 na Námestí sv. Petra v Ríme.
Blahoslavená Zdenka Schelingová
Blahoslavená Zdenka Schelingová sa narodila roku 1916 a zomrela v roku 1955. Bola slovenská rehoľníčka rádu Milosrdných sestier Svätého Kríža a obeť prenasledovania katolíckej cirkvi v Česko-Slovensku. Pochádzala z 11 detí a jej krstné meno bolo Cecília. V roku 1931 nastúpila do kláštora v Podunajských Biskupiciach ako kandidátka. V rokoch 1933-1935 absolvovala zdravotnú školu. Do noviciátu vstúpila roku 1936 a prijala rehoľné meno Zdenka. Od roku 1942 pracovala ako ošetrovateľka v Humennom a nakoniec do roku 1952 v Bratislave ako laborantka na röntgenologickom oddelení štátnej nemocnice. Začiatkom roka 1952 pomohla k úteku kňazovi a trom bohoslovcom, ktorí boli väznení. Spravila to tak, že strážnikovi namiešala do pohára s čajom uspávací prostriedok. Motívom jej činu boli slová dozorcu, ktorý tvrdil, že väzňov deportujú do Ruska, kde budú popravení. Ešte v roku 1952 ju zatkla ŠTB. Po niekoľkomesačnom vyšetrovaní, počas ktorého bola mučená, ju súd odsúdil za velezradu na 12 rokov vo väzení a na 10 rokov straty občianskych práv. Väzenie a mučenie podlomilo jej zdravie natoľko, že v roku 1955 bola podmienečne prepustená a deň nato prijatá v trnavskej nemocnici ako pacientka. V tejto o pár dní nato zomrela na následky mučenia. Jej pozostatky boli uložené na cintoríne v Trnave a v roku 1979 boli premiestnené na kláštorný cintorín v Podunajských Biskupiciach. V roku 2003 ju pápež Ján Pavol II. vyhlásil za blahoslavenú.
