Kostol Najsvätejšej Trojice
Rímskokatolícky kostol Najsvätejšej Trojice v Rovinke bol postavený v klasicistickom slohu v roku 1798. Jednoloďová stavba s polkruhovým uzáverom presbytéria je zaklenutá valenou klenbou s lunetami. Hlavné priečelie, ktoré člení lizénový rám a kordónová rímsa, má nad vstupným portálom niku s plastikou. Masívna veža, vstavaná do štítového priečelia členená lizénovým rámom, má letopočet datujúci stavbu. Na veži je malý murovaný ihlan s dvojkrížom. Pôvodný oltár a mobiliár sa nám dodnes nezachovali. Bohostánok, obetný stôl a ambóna so sedesom pochádzajú zo 70. rokov 20. storočia, kedy sa interiér „zmodernizoval v duchu liturgickej reformy po Druhom vatikánskom koncile.“ V sklenenej farebnej vitráži okna apsidy presbytéria je zobrazená štylizovaná Najsvätejšia Trojica. Súpis pamiatok na Slovensku v interiéri kostola uvádza voľné obrazy: Madona z roku 1636, Panna Mária z roku 1862, sv. Florián, sv. Anna, svätec, sv. Rodina, sv. Vendelín a ďalší svätec sú z druhej polovice 19. storočia. Kostol bol na pomery spojenec obce pomerne malý. V historických záznamoch z roku 1935 sa spomína projekt na jeho zväčšenie, avšak k tomuto aj kvôli nedostatku finančných prostriedkov nedošlo. Koncom 20. storočia sa obnovila vonkajšia fasáda a celý kostol bol jednoducho vymaľovaný. V súčasnosti je ukončená jeho rekonštrukcia a prístavbu novej chrámovej lode.
Na bočnej stene chrámu sú umiestnené drevené obrazy prvých svätých z nášho územia a prvých panovníkov, pričom v niektorých z nich sa nachádzajú relikvie. Konkrétne sa jedná o: Bl. Titus Zeman, Bl. Sestra Zdenka, Bl. Vasiľ Hopko, Bl. P.P. Gojdič, Sv. Štefan Pongrác.
Blahoslavený Titus Zeman
Blahoslavený Titus Zeman sa narodil v roku 1915 vo Vajnoroch a zomrel v roku 1969. Bol to slovenský rímskokatolícky kňaz, salezián. Začiatkom 50. rokov 20. storočia, v čase prenasledovania cirkvi komunistickým režimom v Česko-Slovensku, dvakrát úspešne previedol skupinu bohoslovcov cez štátne hranice do Talianska, aby tam mohli doštudovať teológiu. Tretí pokus bol neúspešný. Titusa Zemana zatkli a odsúdili na 25 rokov väzenia. Vo väzení ho mučili a ponižovali. Po 13 rokoch ho podmienečne prepustili, bol však stále sledovaný. Nakoniec zomrel na následky mučenia vo väzení. Vyhlásený za blahoslaveného bol 30. septembra 2017 pápežom Františkom. Titus Zeman je patrónom: duchovných povolaní.
Blahoslavená Zdenka Schelingová
Blahoslavená Zdenka Schelingová sa narodila roku 1916 a zomrela v roku 1955. Bola slovenská rehoľníčka rádu Milosrdných sestier Svätého Kríža a obeť prenasledovania katolíckej cirkvi v Česko-Slovensku. Pochádzala z 11 detí a jej krstné meno bolo Cecília. V roku 1931 nastúpila do kláštora v Podunajských Biskupiciach ako kandidátka. V rokoch 1933-1935 absolvovala zdravotnú školu. Do noviciátu vstúpila roku 1936 a prijala rehoľné meno Zdenka. Od roku 1942 pracovala ako ošetrovateľka v Humennom a nakoniec do roku 1952 v Bratislave ako laborantka na röntgenologickom oddelení štátnej nemocnice. Začiatkom roka 1952 pomohla k úteku kňazovi a trom bohoslovcom, ktorí boli väznení. Spravila to tak, že strážnikovi namiešala do pohára s čajom uspávací prostriedok. Motívom jej činu boli slová dozorcu, ktorý tvrdil, že väzňov deportujú do Ruska, kde budú popravení. Ešte v roku 1952 ju zatkla ŠTB. Po niekoľkomesačnom vyšetrovaní, počas ktorého bola mučená, ju súd odsúdil za velezradu na 12 rokov vo väzení a na 10 rokov straty občianskych práv. Väzenie a mučenie podlomilo jej zdravie natoľko, že v roku 1955 bola podmienečne prepustená a deň nato prijatá v trnavskej nemocnici ako pacientka. V tejto o pár dní nato zomrela na následky mučenia. Jej pozostatky boli uložené na cintoríne v Trnave a v roku 1979 boli premiestnené na kláštorný cintorín v Podunajských Biskupiciach. V roku 2003 ju pápež Ján Pavol II. vyhlásil za blahoslavenú.
Blahoslavený Vasiľ Hopko
Blahoslavený Vasiľ Hopko sa narodil roku 1904 a zomrel v roku 1976. Pôsobil ako svätiaci biskup gréckokatolíckej cirkvi. V roku 1951 bol odsúdený na 15 rokov odňatia slobody, peňažný trest a prepadnutie majetku. V roku 1964 bol z väzenia prepustený „za dobré správanie“ a zo zdravotných dôvodov. Zomrel na následky väznenia roku 1976 v Prešove. Je pochovaný v krypte katedrálneho chrámu sv. Jána Krstiteľa v Prešove. Za blahoslaveného ho vyhlásil pápež Ján Pavol II. roku 2003 v Bratislave. Gréckokatolícka cirkev na Slovensku slávi sviatok blaženého hieromučeníka Vasiľa Hopka 11. mája. Blahoslavený Pavol Petro Gojdič Bol gréckokatolícky biskup a mučeník rusínskeho pôvodu. Študoval teológiu v Prešove a Budapešti. 27. augusta 1911 bol vysvätený za kňaza v katedrále sv. Jána Krstiteľa v Prešove. Pôsobil v Cigeľke a v Prešove. 20. júla 1922 vstúpil do monastiera baziliánov na Černečej Hore pri Mukačeve, kde prijal rehoľné meno „Pavel“. V roku 1926 bol vymenovaný za apoštolského administrátora prešovskej eparchie. 7. marca 1927 bol ustanovený za titulárneho biskupa harpašského. 25. marca 1927 v Bazilike sv. Klimenta v Ríme ho vysvätil za biskupa križevacký biskup Dionýz Nyáradi. V roku 1939 bol vymenovaný aj za apoštolského administrátora mukačevskej apoštolskej administratúry na Slovensku. 8. augusta 1940 bol v Prešove intronizovaný za sídelného prešovského biskupa a 15. januára 1946 bola potvrdená jeho právomoc nad gréckokatolíkmi na území celého Československa. Keď sa po roku 1948 snažili zrušiť gréckokatolícku cirkev na Slovensku, biskupa dňa 28. apríla 1950 zatkli. Taktiež bola administratívne zrušená Gréckokatolícka cirkev. Biskup Gojdič vol odsúdený za vlastizradu na doživotie. Zomrel na svoje 72. narodeniny, 17. júla 1960 na následky zlého zaobchádzania a mučenia v leopoldovskej väznici. Pochovali ho na väzenskom cintoríne a jeho hrob označili iba číslom 681. 20. októbra 1968 boli jeho ostatky exhumované a prevezené do Prešova, kde ich uložili v kaplnke sv. apoštolov Petra a Pavla, neskôr ich premiestnili do katedrálnej krypty. Od roku 1990 sú uložené v sarkofágu v kaplnke prešovského gréckokatolíckeho katedrálneho chrámu sv. Jána Krstiteľa. Pápež Ján Pavol II. ho 4. novembra 2001 vyhlásil na námestí Petra vo Vatikáne za blahoslaveného.
Sv. Štefan Pongrác
Bol rímskokatolícky kňaz, jezuita. Je jedným z troch košických mučeníkov, spolu s Markom Križinom a Melicharom Grodeckim. Narodil sa v roku 1583 v Sedmohradsku. Jeho predkovia pochádzali zo sedmohradskej vetvy šľachtického rodu Pongrácovcov, ktorí sa v 13. storočí usadili na Liptove. Študoval na jezuitskom kolégiu v Kluži – dnešné Rumunsko. V roku 1602 vstúpil do noviciátu jezuitskej rehole v Brne, kde 11. júla zložil svoje prvé rehoľné sľuby. Neskôr študoval filozofiu v Prahe a Ľubľane, rétoriku a teológiu. Teológiu absolvoval v roku 1615 v Štajerskom Hradci (Graz). Neskôr v tom istom roku bol vysvätený za kňaza, odchádza do Humenného kde založil jezuitské kolégium, ktoré riadil. Zároveň tu pôsobil ako maďarský kazateľ. O tri roky neskôr bol vyslaný do Košíc po žiadosti cisárskeho kapitána Košíc o stálu misiu jezuitov. Po duchovných cvičeniach v Humennom v roku 1619 odchádza do Šariša ku kráľovskému radcovi, kde sa dozvedel o Rákociho pochode na Košice, kam sa okamžite vrátil. 6. septembra 1619 bol umučený, pretože odmietol sa vzdať katolíckej viery. Jeho ostatky sa dostali do Trnavy v roku 1635, kde boli uložené do 1905 v uršulínskom kostole sv. Anny. Pri príležitosti blahorečenia bola časť jeho ostatkov poslaná do Ríma a časť jeho kostí spolu s lebkou bola prenesená do jezuitského kostola v Trnave. 15. januára 1905 ho vyhlásil za blahoslaveného pápež Pius X. Za svätého ho vyhlásil pápež Ján Pavol II. na košickom letisku 2. júla 1995.
