Kostol sv. Ladislava
Kostol svätého Ladislava je jednou z najkrajších sakrálnych stavieb v meste Bratislava. Tento kostol je 3. v poradí stojaci na tomto konkrétnom mieste. Podľa dochovanej listiny z júna 1309 existovala na tomto mieste nemocnica, ktorá bola pristavaná už k existujúcej kaplnke s kláštorom. Stavba tu v tejto forme existovala do konca 14. storočia. V roku 1397 vznikla na jej mieste nová stavba nemocnice s kaplnkou Antonitov, zasvätenej svätému Ladislavovi. Po nej pomenovali aj ulicu, na ktorej bola postavená. Keďže v roku 1428 sa husiti snažili mesto dobyť, čo sa im nakoniec nepodarilo, územia pred hradbami zničili. Vyrabovali aj nemocnicu a po ich odchode z mesta ju museli opraviť, pričom súčasne s ním rekonštruovali aj budovu kláštora. Kostol sa používal do roku 1529, kedy ho museli kvôli Tureckej hrozbe zrúcať. Vtedy Antoniti odišli z mesta. Novú budovu nemocnice postavili v roku 1543, vedľa nej vznikol cintorín, na ktorom bol v roku 1596 postavený karner. Vo dvore kostola sa nachádzali aj ďalšie budovy, jednou z nich bola kaplnka sv. Ladislava, ktorá predstavovala jednoloďovú stavbu. Na začiatku 19. storočia bola v dezolátnom stave a z bezpečnostných dôvodov ju museli pre verejnosť zatvoriť. Posvätenie základného kameňa dnešnej budovy kostola sa uskutočnilo v roku 1830. Priestranná budova na štvorkrídlovom pôdoryse obsahuje v strednej osi jednoloďový kostol. Kostol je postavený na oválnom pôdoryse s radiálnymi kaplnkami a s kupolou. Fasádu špitála prelamuje priečelie kostola, ktoré je ukončené stavanou štvorhrannou vežou so zvonicou, zakončenou ihlanovitou strechou. Na fasáde vyčnieva mohutný tympanón spolu s polkruhovým oknom. Hlavný oltár pozostáva z predsunutej menzy s klasickým tabernákulom. Na stene visí obraz sv. Ladislava a v dolnom pláne obrazu vidieť kostol sv. Ladislava so špitálom. Mozaika s Najsvätejšou trojicou vypĺňa lunetu nad hlavným oltárom. Na bočnom klasicistickom oltári sa nachádza obraz sv. Anny a na druhom bočnom oltári Kalvárie sa nachádza obraz, ktorý zobrazuje Krista na kríži. Oba obrazy pochádzajú z roku 1830. Pri vchode do chrámu sa po pravej strane vo výklenku nachádza napodobenina Lurdskej jaskyne z roku 1929.
V sakristii kostola sa nachádza relikvia sv. Barbory. Je umiestnená v zdobenej monštrancii a príležitostne je vykladaná k poklone veriacim.
Sv. Barbora
Svätá Barbora bola šľachtičná z Malej Ázie, neskôr mučenica a svätica. Žila na prelome 3. a 4. storočia. O živote svätej Barbory niet historických záznamov. Preto sú údaje o jej živote založené iba na legendách. Podľa nich sa narodila bohatému pohanskému šľachticovi. Ten, aby ju ochránil pred kresťanskými vplyvmi ako aj nápadníkmi, dal pre ňu postaviť vežu, do ktorej ju uväznil. Barbora sa aj napriek tomu stala kresťankou, keď ju v otcovej neprítomnosti tajne pokrstil kňaz prestrojený za lekára. Aby dokázala svoju vieru v Krista, dala vo veži murárom vysekať k dvom existujúcim oknám ešte jedno, tak aby jej navždy symbolizovali najsvätejšiu Trojicu. Otec sa po príchode veľmi rozhneval a chcel ju zabiť. Barbore sa podarilo ujsť do lesa, kde sa pred ňou zázračne otvorila skala, ktorá sa stala jej úkrytom. Vďaka zrade istého pastiera ju však otec chytil a vydal úradom. Dostala sa pred sudcu Marciana, ktorý po márnom prehováraní, aby sa svojej viery zriekla, dal Barboru mučiť. Podstúpila rôzne muky; pri bičovaní bola prítomná dievčina menom Juliana, ktorá sa zo solidárnosti tiež prihlásila ku kresťanstvu. Barborino martýrium ukončila až poprava sťatím. Podľa legendy bol jej katom vlastný otec, ktorý zahynul okamžite po vykonaní rozsudku (údajne ho zabil blesk). Tesne pred popravou prosila Barbora Krista, aby všetci, ktorí si pripomínajú jej utrpenie, boli ušetrení od smrteľných múk. Jej prosba bola vyslyšaná. Podľa jednej tradície sa Barborine ostatky okolo roku 1000 dostali do Benátok, kde boli uložené v Bazilike svätého Marka; neskôr boli prenesené do kláštora svätého Jána Evanjelistu na ostrov Torcello v Benátskej lagúne. Podľa inej tradície sa jej ostatky dostali najprv do Konštantínopola a odtiaľ sa neskôr dostali do Kyjeva, kam ich so sebou doviezla Barbora, dcéra byzantského cisára Alexia Komnena, ktorá sa vydala za kyjevské veľkoknieža Michala Svjatopolka. Tam boli uložené najprv v chráme sv. Michala, dnes sa nachádzajú vo Vladimírskom katedrálnom chráme (sobore). Svätá Barbora patrí do skupiny štrnástich pomocníkov v núdzi a spolu so svätou Katarínou Alexandrijskou, svätou Dorotou a svätou Margitou tvorí skupinu štyroch veľkých panien. V gréckokatolíckej cirkvi je uctievaná ako veľkomučenica, jej sviatok (4. decembra) má stupeň šestiričného (malého) sviatku s malým slávoslovím. Na ikonách býva zobrazovaná spravidla s krížom v ruke. Je patrónkou baníkov, delostrelcov, architektov, staviteľov, tesárov, hasičov, kamenárov, ochrankyňa dievčat, pomocníčka proti horúčke, moru, ohňu.
