Dóm sv. Martina
Dóm svätého Martina je najväčším a najzachovalejším gotickým kostolom v celej Bratislave, ktorý vďaka svojej veľkosti dominuje panoráme mesta už dlhé stáročia. Stojí na mieste staršieho románskeho kostola, s jeho výstavbou sa začalo už na začiatku 14. storočia. Bol vysvätený v roku 1452, ale dokončený bol až v roku 1510, kvôli dostavbám. Po obsadení krajiny Turkami v 16. storočí získal Prešporok (dnes Bratislava) titul korunovačného mesta uhorských kráľov a Dóm sv. Martina sa stal korunovačným kostolom. Prvá korunovácia sa tu uskutočnila v roku 1563. Do roku 1830 tu spolu korunovali 11 panovníkov a 7 kráľovských manželiek, pričom všetci panovníci boli z rodu Habsburgovcov. V 18. storočí došlo k úpravám v barokovom štýle, počas ktorých sa opravy sústredili na interiér a na výstavbu 4. kaplnky. V rokoch 1732-1734 sa chrámový pôdorys rozšíril na severnej strane o Kaplnku sv. Jána Almužníka, ktorá patrí medzi umelecky najhodnotnejšie pamiatky Bratislavy. Pod kaplnkou sa nachádza krypta, v ktorej sú uložené pozostatky arcibiskupa Eszterházyho. Na miesto gotického oltára dali nový, mohutný barokový, na ktorom vyčnievalo monumentálne súsošie sv. Martina na koni. Toto umelecké dielo bolo zhotovené v roku 1744 z olova a zobrazuje rímskeho vojaka, ktorý pochádza zo zadunajskej Panónie a ktorý energetickým pohybom šable pretína svoj plášť, aby polovicu z neho mohol darovať žobrákovi, ktorému bola zima. V polovici 19. storočia došlo k regotizácii chrámu v rámci ďalšej prestavby. V tejto podobe ho poznáme dodnes. Na vrchole veži, ktorá meria 85m je umiestnený symbol korunovačného kostola, čím je model uhorskej kráľovskej koruny, ktorý váži 150kg a má výšku 164cm. V minulosti plnila funkciu bašty, keďže bola súčasťou mestského opevnenia. Barokovú vežu v roku 1833 zničil požiar, ktorý spôsobil blesk. Bolo to tri roky po poslednej korunovácii v Dóme. Po následných opravách získala novogotický vzhľad, ktorým sa pýši dodnes. Na jej vrchole sa nachádza pozlátený vankúš s rozmermi 2x2m, na ktorom je umiestnená kópia uhorskej kráľovskej koruny. Táto napodobenina má hmotnosť 300kg a výšku 1m. Vo veži sa takisto nachádza zvon z roku 1674, ktorý sa nazýva Wedderin. Pôvodne ich bolo 6, ale po roztavení počas 1. svetovej vojny ostal iba tento jeden, najväčší a najstarší z nich. Tento zvon s váhou 2,5 t patrí medzi najvzácnejšie v Európe. V roku 2010 dostal Dóm od hlavných miest susedných štátov 5 nových zvonov, ako dar. Interiér kostola zdobia impozantné diela význačných umelcov, v katakombách dómu sú pochovaní významní šľachtici, umelci a cirkevní hodnostári.
V Dóme sv. Martina sa nachádza relikvia sv. Jána Almužníka a blahoslaveného Karola I. Relikvia sv. Jána Almužníka je umiestnená v ozdobnej presklenej rakve v kaplnke zasvätenej tomuto svätcovi. Na oltári Svätého kríža pred Kaplnkou sv. Jána Almužníka sa nachádza prvá relikvia bl. Karola na Slovensku.
Sv. Ján Almužník
Sv. Ján Almužník bol alexandrijský patriarcha. Narodil sa v 2. polovici 6. a zomrel v 7. storočí. Ján bol pôvodným patrónom maltézskych rytierov. Narodil sa na byzantskom Cypre. Pôvodne mal ženu a minimálne 2 deti. Jeho rodina zomrela. Predal majetok a začal viesť zbožný život, venoval sa dobročinnej a charitatívnej činnosti. Bol ustanovený za patriarchu egyptskej Alexandrie. Nechal vystavať počerné sirotince, nemocnice a pôrodnice. Zakladal nové chrámy a podporoval kláštory. Zaviedol pravidelné dávky chudobným a bojoval proti korupcii. Potom čo Peržania ohrozovali Egypt, odplával na lodi Konštantínopola. Po ceste pre zlý zdravotný stav zastavil na rodnom Cypre, kde aj zomrel. V byzantskom umení býva Ján spravidla zobrazovaný ako biskup rozdávajúci almužnu, sprevádzaný býva alegóriou milosrdenstva. Od 13. storočia bol pravidelne zobrazovaný na freskách v svätyniach chrámov ako biskup prichádzajúci k oltáru. Ján Almužník je svätec nerozdelenej Cirkvi, ktorý sa prosí o orodovanie za jednotu kresťanov.
Blahoslavený Karol I.
Blahoslavený Karol I. Habsburský bol rakúsky arcivojvoda a posledný cisár Rakúsko-Uhorskej monarchie. Narodil sa v roku 1887 v Rakúsku a zomrel v roku 1922 na ostrove Madeira v Portugalsku. Po smrti cisára Františka Jozefa I. bol v roku 1916 korunovaný za Rakúskeho cisára, Českého a Uhorského kráľa. Panoval do roku 1918, kedy sa po ukončení I. svetovej vojny rozpadla monarchia. Bol zbavený všetkých panovníckych práv a svoj život dožil v exile najskôr vo Švajčiarsku a neskôr na ostrove Madeira. 3. októbra 2004 (82 rokov po svojej smrti) bol blahorečený pápežom Jánom Pavlom II.
