Kostol Zvestovania Pána (Františkáni)
Kostol Zvestovania Pána nazývaný aj Františkánsky kostol je v súčasnosti najstarším funkčným kostol na území Starého mesta – Bratislavy. Bol posvätený 24. marca 1297. Na posviacke kostola sa zúčastnil aj uhorský panovník Ondrej III. A takisto 2 biskupi, vrátane nitrianskeho. V 14. storočí bol ku kostolu pristavaný stredoveký kláštor, ktorý bol v 17. storočí kompletne prebudovaný a postupne niekoľkokrát dostavovaný a upravovaný. Kostol a kláštor zohrávali dôležitú historickú úlohu v rámci mesta a tiež v rámci celého Uhorska. Od počiatku tu mala sídlo tzv. Mariánska uhorská františkánska provincia, ktorá bola najstaršou františkánskou provinciou v Uhorsku. Veľakrát sa tu počas histórie konali tzv. provinciálne kapituly a od roku 2007 sa tu konajú opäť každé 3 roky. Vo františkánskom kostole boli viac než 2 storočia volení bratislavskí richtári. Kostol s priľahlými kaplnkami a kláštorom, ktorý v sebe spája architektonické, výtvarné a duchovné umenie rôznych období, vytvára unikátny komplex. Presbytérium kostola je v súčasnosti zreštaurované v pôvodnom gotickom štýle s nepravidelnou gotickou ornamentálnou výmaľbou okolo okien a so vzácnymi umeleckými kamenárskymi detailmi z konca 13. storočia. Pôvodné barokové sochy sv. Štefana I. uhorského kráľa a jeho syna, sv. Imricha na hlavnom oltári pochádzajú z polovice 18. storočia. Centrálna vitráž hlavnom oltári zobrazuje výjav kľačiacej Panny Márie a pri nej archanjela Gabriela, ktorý v slávnostnom postoji a geste zvestuje Panne Márii, že sa stane Matkou Spasiteľa. Vitráž pochádza z konca 19. storočia. Pôvodný vzácny barokový obraz Zvestovania Pána visí na južnej stene presbytéria z hlavného oltára. Gotická socha Piety zo 14. storočia, ktorá je z mramoru, je centrom najväčšieho oltára v lodi a je považovaná za najkrajšiu gotickú sochu v Bratislave. Najkrajším umeleckým dielom neskorého baroka v lodi je kazateľnica z dielne Ľudovíta Godeho, na ktorej sú umiestnené reliéfy zobrazujúce starozákonný motív Mojžiša, prinášajúceho tabule Zákona a motívy zo života sv. Františka. Ďalšia kaplnka, ktorá bola postavená pri sakristii, južne od hlavnej lode je Kaplnka sv. Rozálie, ktorá bola pôvodne gotická, dnes je vyzdobená barokovými a klasicistickými prvkami. Najmladšia kaplnka blízko pri vstupe pri severnej stene lode je Loretánska kaplnka, ktorá sa tiež nazýva Kaplnka Čiernej Madony. Bola postavená v roku 1708 a predstavuje chudobný domček Panny Márie. Nachádzajú sa v nej fragmenty barokových fresiek, ktoré upozorňujú na morovú epidémiu, ktorá postihla mesto v rokoch 1711-1714. Sú to fragmenty mníšskych postáv so zvoncami v rukách. Čelná gotická fasáda bola v roku 1745 prestavaná v barokovom štýle a nad vstup bolo osadené súsošie Immaculaty s dvoma anjelmi. Vo vstupnej časti možno vidieť zreštaurovaný fragment pôvodného gotického portálu s nápisom z mariánskeho hymnu „Monstra te esse Matrem“ – „Ukáž, že si Matka“, čo poukazuje na mariánsky kult, historicky spätý s týmto františkánskym kostolom. V bočnej kaplnke je umiestnený najväčší barokový obraz na Slovensku.
V závere pravej lode je vo výklenku je umiestnený umelecky vypracovaný relikviár obsahujúci telo diakona a mučeníka zo 4. storočia - svätého Reparáta. Pred bočnými oltármi nachádzajúcimi sa pred presbytériom sú umiestnené drevené stojany obsahujúce relikviu a fotografiu blahoslavených Titusa Zemana a Anny Kolesárovej.
Sv. Reparát
Svätý Reprát žil v období cisára Konštantína Veľkého. Po Milánskom edikte – rok 313, ktorý zrovnoprávňoval kresťanstvo s ostatnými náboženstvami v rímskom impériu, stále pokračovalo prenasledovanie kresťanov. Svätý Reparát napriek tomu plnil svoju službu a vykonával dielo, ktorým oslavoval Boha. Ako diakon sa venoval charitatívnej činnosti. Svojim životom poukazoval na správne hodnoty a preto bol tŕňom v oku nejedného pohana. Zomrel v roku 353 mučeníckou smrťou. Jeho smrť nebola náhodná, ani typická, keďže prenasledovanie v tej dobe už nebolo bežné. Veriaci ho pochovali v meste Noli pri Neapole, kde pôsobil. Neskôr jeho pozostatky boli prenesené do Ríma a uložené na cintoríne sv. Vavrinca, kde boli do roku 1769, kedy ich priniesli do Bratislavy, kde sú uložené dodnes v umelecky vyhotovenom relikviári vo Františkánskom kostole.
Titus Zeman
Blahoslavený Titus Zeman sa narodil v roku 1915 vo Vajnoroch a zomrel v roku 1969. Bol to slovenský rímskokatolícky kňaz, salezián. Začiatkom 50. rokov 20. storočia, v čase prenasledovania cirkvi komunistickým režimom v Česko-Slovensku, dvakrát úspešne previedol skupinu bohoslovcov cez štátne hranice do Talianska, aby tam mohli doštudovať teológiu. Tretí pokus bol neúspešný. Titusa Zemana zatkli a odsúdili na 25 rokov väzenia. Vo väzení ho mučili a ponižovali. Po 13 rokoch ho podmienečne prepustili, bol však stále sledovaný. Nakoniec zomrel na následky mučenia vo väzení. Vyhlásený za blahoslaveného bol 30. septembra 2017 pápežom Františkom. Titus Zeman je patrónom: duchovných povolaní.
Anna Kolesárová
Blahoslavená Anna Kolesárová je slovenská mučenica čistoty a obeť zločinu spáchaného vojakom Červenej armády počas druhej svetovej vojny. Narodila vo Vysokej nad Uhom v roku 1928. Pochádzala z katolíckej rodiny a sama bola tiež zapálenou veriacou. V roku 1938 zomrela jej mama a Anka sa začala starať o domácnosť. Na jeseň 1944 sa front priblížil k okresu Michalovce. Obcou Vysoká nad Uhom, ktorá bola v tej dobe súčasťou Slovenského štátu, prechádzali sovietske jednotky. Anna sa 22. novembra 1944 spolu s rodinou a susedmi skrývala v pivnici pod kuchyňou ich domu kvôli prebiehajúcim bojom v okolí. Po tom, čo do pivnice pri prehľadávaní domu nazrel jeden zo sovietskych vojakov, ju otec poslal do kuchyne, nech vojakovi prinesie jedlo. Dievča však vojaka zaujalo a preto jej prikázal, aby šla s ním. Keď nechcela, priamo jej povedal, že buď pôjde a vyspí sa s ním, alebo ju zabije. Keď opäť odmietla, povolil jej jednovetovú rozlúčku s otcom a na mieste ju zastrelil. Pochovaná bola nasledujúceho dňa večer, keď ešte v okolí obce prebiehali boje. Proces blahorečenia Anny Kolesárovej prebiehal od 3. júla 2004. Jej hrob vo Vysokej nad Uhom je cieľom pútnikov z celého Slovenska, najmä z radov mládeže. Anna Kolesárová bola vyhlásená za blahoslavenú 1. septembra 2018 v Košiciach.
