Farský kostol Svätého kríža
Rímskokatolícky farský kostol svätého Kríža v mestskej časti Bratislavy, Devíne, pochádza približne z 13. storočia. Pôvodne bol stavaný ako jednoloďový kostol bez veže so štvorcovým presbytériom. Postupne bol rozšírený na gotické trojlodie. O obnove chrámu v 3. tretine 17. storočia svedčia účty súvisiace s rekonštrukciou. Roku 1772 bola stavebne upravená veža a bol vybudovaný hlavný vstupný a bočný portál. V roku 1788 bolo presbytérium preklenuté klasicistickou diamantovou klenbou. Južná loď chrámu má 2 stavebné časti. V novšej sa zachovala pôvodná krížová klenba. Interiér tejto južnej lode osvetľujú 4 gotické okná. Severná loď má polygonálny uzáver a zachovala pôvodný gotický vzhľad. Bočné lode sú s hlavnou spojené lomenými oblúkmi. Po stranách presbytéria sa nachádzajú 2 sakristie. Staršia, severná sakristia je preklenutá valenou klenbou. Našlo sa v nej aj gotické pastofórium. Pri výskumne kostola boli objavené 2 veľké kamenné svorníky, kamenný epitaf s jednoramenným krížom a dvoma kalichmi zo 14. storočia a taktiež umelecky hodnotný gotický reliéf, na ktorom je výjav z Olivovej hory po Poslednej večeri. Veža má cibuľovú strechu. Je horizontálne členená rímsami na tri poschodia. Tympanón nad hlavným portálom je rozoklaný a nachádzajú sa tu na podstavcoch kamenné plastiky sv. Františka, Panny Márie a sv. Floriána. Zachovala sa tu aj spodná časť monumentálneho reliéfu Nanebovzatia Panny Márie, ktorý bol pravdepodobne v strede ranobarokového oltára. Hlavný oltár pochádza z 19. storočia. Má stĺpové pavilónové tabernákulum na predstavanom oltárom podstavci s vysokým krížom na vrchole. Bočné oltáre Piety a sv. Rodiny tvoria stĺpové architektúry s ústrednými oltárnymi obrazmi. Mariánske bočné oltáre pripomínajú staré patrocínium Panny Márie. V južnej lodi sa nachádza obraz Najsvätejšej Trojice z neogotického oltára. Zachovala sa tu aj baroková kamenná krstiteľnica kalichové typu. V záhrade kostola je sústredená galéria sôch viažucich sa k najranejším dejinám Slovákov. Sediaca socha veľkomoravského kniežaťa Rastislava bola z parku presunutá na križovatku na ceste k devínskemu hradu. Zostalo tam súsošie slovanských vierozvestcov svätého Cyrila a Metoda. V okolí kostola bolo odkryté rozsiahle pohrebisko z čias Veľkej Moravy. Niektorých autorov toto priviedlo k hypotéze, že na tomto mieste stál kostol už v 9. storočí a že sa tu nachádzala aj hrobka sv. Metoda.
V kostole sa v oltári nachádza relikvia sv. Klimenta.
Sv. Kliment I.
Kliment I. nazývaný tiež Klement Rímsky bol v poradí 4. rímskym pápežom. Zomrel vo vyhnanstve na Kryme, údajne ako mučeník. Niektoré zdroje uvádzajú, že biskupskú vysviacku prijal od sv. Petra. Ako rímskemu biskupovi sa mu pripisoval prvý list kresťanskej obci v Korinte, v ktorom sa už spomína cirkevná hierarchia (horlí v ňom proti rozkolníkom v Korinte, bližšie neoznačeným, ktorí odopierali poslušnosť voleným cirkevným hodnostárom), druhý list Korinťanom, dva listy pannám, judaistické úvahy a homílie, ako i apoštolské konštitúcie, ktoré však vznikli v 3. - 4. storočí. Kliment mal zomrieť mučeníckou smrťou pri Chersone. Jeho údajné ostatky našiel Konštantín v januári roku 860. Odniesol ich do Carihradu (v roku 861), v roku 863 na Veľkú Moravu a odtiaľ v roku 867 do Ríma. Konštantín zložil kultu ostatkov Klimenta tri náboženské skladby. Kliment zaviedol do liturgie pozdrav Dominus vobiscum. Od raného kresťanstva je uctievaný ako svätec.
