Pútnický farský kostol sv. Antona Paduánskeho

Rímskokatolícky kostol sv. Antona Paduánskeho je ranobarokový kostol, postavený v r. 1660-1674, upravený v r. 1712. Je súčasťou národnej kultúrnej pamiatky Kláštora františkánov, ktorá je evidovaná v Ústrednom zozname pamiatkového fondu pod číslom 65/1-4. Jedná sa o jednoloďovú stavbu s polygonálnym uzáverom presbytéria, zaklenutá valenou klenbou s lunetami, ktorá dosadá na vystupujúcu rímsu pilastrov. Pri prvom klenbovom poli sa loď rozširuje dvomi bočnými kaplnkami. Vstavaný chór na západnej strane je zaklenutý hrebienkovou krížovou klenbou. Hlavné štítové priečelie kostola má štyri plastiky svätcov. Nad hlavným portálom, ktorý má po oboch stranách stĺpy, je kamenný erb. Hlavný oltár z roku 1772 má nad klasicistickým tabernákulom obraz Panny Márie z konca 18. storočia. V strede oltára je obraz sv. Antona Paduánskeho od R. Gaupmanna ml. z roku 1861. Ostatné vnútorné zariadenie je z čias stavby kostola. Obrazy sv. Juraja a sv. Alžbety pochádzajú z konca 19. storočia. Výmaľba kostola je secesná, zo začiatku 20. storočia.  V kostole sa na hlavnom oltári v pozlátenom ráme nachádza Milostivý obraz plačúcej Panny Márie. Jeho história je nasledovná: V roku 1703 sa Martin Liszkay vybral na pole s vozom a záprahom volov. Nešťastne spadol, voz ho prešiel a utrpel vážne vnútorné poranenia. Pol roka bol nevládny – nedokázal chodiť. Prosil o pomoc preblahoslavenú Pannu Máriu a sľúbil jej, že keď ho uzdraví, dá jej namaľovať obraz. Po zázračnom uzdravení dal v Bratislave namaľovať jej obraz, ktorý daroval kostolu. 19. júna 1715 prišiel páter Klement Jancsikovics skoro ráno do kostola, aby odbavil súkromné modlitby. Počas modlenia si všimol, že z očí Panny Márie najprv vytryskla voda a potom krv. Rovnakú skúsenosť mali aj otcovia – pátri, laickí bratia a veriaci, ktorí prišli na spoločnú modlitbu a svätú omšu. Obraz slzil ešte niekoľko krát. 21. júna slzy zachytil Gvardián do dvoch patén. 23. júna ich páter Bonaventúra Bárdy zachytil aj do zlatej čistej kalichovky. O zázračnej správe, hneď v prvý deň 19. júna, informovali ostrihomské arcibiskupstvo. 25. júna prišla komisia do Báču. Obraz zvesili zo steny a odniesli do izby na poschodí, ktorú zamkli a zapečatili. Miestny dekan Michal Freiwesz išiel 27. júna obraz skontrolovať. Po kontrole miestnosť zavrel. Pri odchode z kostola sa na obraz pozrel cez okno a povzdychol si, “Drahá Panna Mária, prečo sa skrývaš pred ľuďmi, toľko zbožných duší ťa chce vidieť a vrúcne uctievať! Prosím Ťa, zmiluj sa nad nami!”. Sotva tieto slová vyriekol, zázračný obraz sa objavil na hlavnom oltári. Po tejto udalosti sa komisia rozhodla obraz nechať na hlavnom oltári. 1. júla prišiel obraz skontrolovať slávny maliar z Viedne. Tento v prítomnosti komisie obraz vyšetril a vyhlásil, že sú na ňom stopy po 28 väčších kvapkách. Maliar zistil aj to že kvapky nepochádzajú zo suchej farby, ani z látky obrazu. V októbri 1716 arcibiskup udelil povolenie, aby zázračný obraz vyložili k verejnému uctievaniu. Krvavé stopy v priebehu časov zmizli. Príčinou je okolnosť, že pútnici sa nespočetne mnohokrát obrazu dotýkali ružencami a obrázkami a takto nevedomky zotreli krvavé stopy nie len z obrazu, ale aj z rámu.