Dóm sv. Martina
HISTÓRIA DÓMU
Dóm sv. Martina, resp. Katedrála sv. Martina v Bratislave je najzachovalejším a najväčším gotickým kostolom v Bratislave. Od 8. marca 2008 je sídelnou katedrálou bratislavského arcibiskupa, metropolitu Západnej provincie Slovenska.
Je to trojloďový gotický kostol, bol postavený v 14. storočí na mieste pôvodného románskeho kostola a cintorína. Po stáročia bol stredobodom kultúrneho, cirkevného a spoločenského diania. Miesto, na ktorom dnešná katedrála stojí, bolo centrom vznikajúceho mestského osídlenia. Stretávali sa tu cesty, vznikol trh, nachádzalo sa tu jadro vtedajšieho osídlenia, kde sa dá predpokladať aj kaplnka. Mešťania však chodievali na bohoslužby na Bratislavský hrad, kde malo sídlo prepoštstvo a kapitula. Až keď návštevy začali ohrozovať bezpečnosť hradného sídla, požiadal kráľ Imrich pápeža Inocenta III. o povolenie na prenesenie prepoštstva do podhradia. Povolenie bolo vydané v r. 1204.Násldne sa na základe súhlasu pápeža Honoria III. v r. 1221 presťahoval aj kostol. Po desaťročiach stavebných prác bola vysvätená centrálna loď v r. 1452. Prístavby sú z 15. až 18. storočia. Počas 18. storočia boli do celého interiéru kostola pridané barokové prvky, ktoré boli v 19. storočí v rámci regotizácie odstránené. Baroková kaplnka sv. Jána Almužníka však ostala zachovaná. V r. 1760 bola pôvodná kostolná veža zničená bleskom a musela byť nahradená novostavbou, ktorá bola znovu zničená v r. 1835 požiarom. V r. 1847 bola veža rekonštruovaná a v r. 1877 dostal Dóm dnešnú podobu. V katakombách katedrály sú pochovaní významní šľachtici, cirkevní hodnostári a umelci. Od 11. novembra 2002 je Katedrála sv. Martina národnou kultúrnou pamiatkou. Najslávnejším obdobím v dejinách Dómu sv. Martina boli korunovácie. Je to obdobie ohraničené rokmi 1563 – 1830, kedy bol korunovačným chrámom Uhorského kráľovstva. Konalo sa tu 18 korunovácií. Bolo tu korunovaných 11 kráľov, vrátane Márie Terézie a 7 kráľovských manželiek.
Architektúra DÓMU
Katedrála sv. Martina je trojloďová stavba halového typu s centrálnou loďou, dvoma postrannými loďami a predstavaným, polygonálne uzavretým presbytériom. Na západnej strane je stavba ukončená hranolovitou vežou. Z pôdorysu stavby vystupujú tri prístavby – na severnej strane kaplnka sv. Jána Almužnía a kaplnka sv. Anny na južnej strane tzv. južná predsieň. Halová stavba i svätyňa sú zastrešené sedlovými strechami pokrytými škridlou.
Exteriér
Dominantným architektonickým prvkom chrámu je západná vstavaná veža. Ukončená je neobarokovou helmicou s modelom uhorskej kráľovskej koruny. Na fasáde veže je nad lomenými oknami umiestnená štvorica hodinových ciferníkov. Dóm svätého Martina má tri vchody: jeden z južnej a dva zo severnej strany. Západné priečelie chrámu s vežou sa v minulosti nachádzali za mestskými hradbami. Veža bola súčasťou mestského opevnenia a teda musela spĺňať fortifikačnú funkciu: nesmela mať portál, ktorým by prípadný nepriateľ mohol cez kostol vniknúť do mesta, ani okná. Exteriér chrámu upúta zaujímavou sochárskou a reliéfnou výzdobou. Na múre kaplnky svätej Anny sa v baldachýnových výklenkoch nachádzajú sochy svätého Jozefa, svätej Alžbety a svätej Heleny. Vzácnou heraldickou pamiatkou je dvojica erbov uhorského kráľa Mateja Korvína osadených na opornom pilieri na južnej strane presbytéria. V dóme sa zachovala najväčšia skupina renesančných a barokových náhrobkov spomedzi bratislavských kostolov. Jeden z najobdivovanejších epitafov je umiestnený nad kryptou Pálfiovcov pri severnom múre katedrály. Nástenný epitaf z roku 1613 patrí chorvátskemu bánovi a bojovníkovi proti Turkom Jánovi Draškovičovi.
Interiér
Po vstupe cez hlavný portál sa návštevník ocitne v podveží chrámu. Presbytérium z 15. storočia je od trojlodia oddelené schodmi z červeného mramoru. V jeho závere stojí oltár z konca 19. storočia v tvare stredovekého relikviáru. Nad oltárnou menzou stojí tabernákulum a dve postranné pevné krídla. Do šiestich ník krídel umiestnil architekt šesť sôch svätcov. Zľava – sv. Juraj, sv. Alžbeta, sv. Vojtech, sv. Mikuláš, sv. Katarína Alexandrijská, sv. Florián. Dvierka oltárneho tabernákula zdobí päť maľovaných kruhov s medailónmi štyroch evanjelistov a so stredovým medailónom s motívom Baránka. Nad tabernákulom v tympanóne je umiestnená reliéfna polpostava žehnajúceho Krista v ľavej ruke s kalichom a hostiou. Rebrové polia klenby vypĺňa dekoratívno-ornamentálna fresková výmaľba. V duchu gotickej náboženskej ikonografie boli rebrové polia presbytéria vyplnené symbolickými maľbami. Na severnej stene presbytéria pochádza z čias neogotickej úpravy maľovaný dekoratívny rám s iniciálou písmena I, obsahujúcou postavu prvého uhorského kráľa Štefana I. Nad ľavým horným okrajom rámu dvojica anjelov nesie svätoštefanskú korunu. Rám obsahuje zoznam kráľov a kráľovien, ktorí boli v svätomartinskej katedrále korunovaní v rokoch 1563 – 1830. Na severnej a južnej stene presbytéria sú v nikách umiestnené sochy apoštolov svätého Petra a Pavla. Na južnej stene je umiestnené neogotické pastofórium obsahujúce dvierka z pôvodného gotického pastofória z 15. storočia. Presvetlenie svätyne zabezpečuje deväť vitrážových okien.
Hlavná loď je od bočných lodí vizuálne oddelená ôsmimi podpernými stĺpmi. Z hlavíc pilierov vybieha rebrová klenba pochádzajúca z prvej polovice 15. storočia. Do stredu stropu hlavnej lode umiestnili stavitelia prstencový svorník s otvorom do nebies prikrytý terčom so symbolom Ducha svätého. K druhému severnému pilieru je pristavaná neogotická kazateľnica zakončená zvukovou strieškou.
Dominantou pravej (južnej) lode je oltár Sedembolestnej Panny Márie. Dominuje mu v strede osadená socha Panny Márie, držiacej v náručí ukrižovaného Krista. Súčasťou oltára sú reliéfne výjavy zo života Ježiša Krista. Na čelnej stene lode sa na podstavci nachádza skvost barokového sochárstva – bronzové súsošie Svätý Martin so žobrákom od Georga Rafaela Donnera z roku 1734. Vľavo od súsošia je postavená gotická krstiteľnica z roku 1409. Múr pravej lode má najbohatšie zastúpenie vitráží (šesť okien).
Ľavá (severná) chrámová loď obsahuje dva bočné oltáre. V smere od svätyne je prvým neogotický krídlový oltár Kríža, zvaný aj oltár Kalvárie. V jeho centre je umiestnené súsošie s ukrižovaným Kristom po stranách s Pannou Máriou a apoštolom Jánom. Druhým oltárom je oltár svätého Ondreja. Obsahuje v ústrednej nike sochu svätého Ondreja po stranách doplnenú sochami svätého Alojza v odeve jezuitského novica a svätého Imricha.
Kaplnky
Umelecky najvýznamnejšou z kaplniek Katedrály svätého Martina je baroková kaplnka svätého Jána Almužníka. V rokoch 1729 – 1732 ju na mieste bývalej gotickej sakristie dal postaviť arcibiskup Imrich Esterházy. Bohatá drapéria oltára svätého Jána Almužníka s poletujúcimi anjelmi vrcholí v baldachýne. Predela oltára pozostáva zo siedmich bronzových, pôvodne pozlátených reliéfov pašiového cyklu: Bičovanie, Kristus na Olivovej hore, Nesenie kríža, Pieta, Stavanie kríža, Ukladanie do hrobu a Korunovanie tŕním. Na južnej strane kaplnky je umiestnená postava Imricha Esterházyho - arcibiskupa kľačiaceho v mušľovej nike, s tvárou oproti veľkému oknu, modliaceho sa so sklonenou hlavou k oltáru v závere kaplnky. Umelecká výzdoba kaplnky vrcholí v malej kupole s laternou v strede, ktorej povrch nad rímsou pokrývajú fresky.
Druhou samostatne stojacou kaplnkou je kaplnka svätej Anny pri severnom múre chrámu. Vznikla v roku 1514, kedy ju pristavali medzi druhý a štvrtý oporný pilier severnej lode. Tympanón nad portálom obsahuje motív Najsvätejšej Trojice – Boha Otca so stromom života a Krista – symbolu nového života, nad ktorými sa vznáša holubica – symbol Ducha svätého. Po stranách výjav adoruje dvojica anjelov. Reliéf je doplnený dvoma tzv. prefiguráciami Krista (symbolickými odkazmi na Kristovu obeť a zmŕtvychvstanie). Interiérové vybavenie kaplnky je skromné. V jej závere je na podstavci umiestnené súsošie svätej Anny vyučujúcej Pannu Máriu. Z umeleckej výzdoby kaplnky zaujme ornamentálna výmaľba stropu, pochádzajúca z čias regotizácie chrámového interiéru, zakomponovaná do pôvodnej sieťovej klenby. Presvetlenie kaplnky zabezpečuje trojica vitrážových okien.
Krstiteľnica
Dómska krstiteľnica je z bronzu a má tvar kalicha. Jej spodná časť, vysoká 92 cm, je najstarším objektom katedrály. Krstiteľnica je postavená na osemhrannom podstavci, typickom tvare baptistérií od prvých storočí kresťanstva. Symbolizuje to nedeľu ako „ôsmy deň“, nový deň zmŕtvychvstania. Vrchná časť krstiteľnice vznikla až v roku 1878.
Chór a podvežie
Podvežie katedrály je vnútornými múrmi rozdelené na tri časti: južnú časť zaberá tzv. kaplnka kráľovnej Žofie, strednú časť sakristia a severnú tzv. kaplnka kanonikov. Kaplnka kráľovnej Žofie je pomenovaná po českej kráľovnej Žofii Bavorskej, manželke kráľa Václava IV.. Kaplnka má jednoduchú výzdobu. Po vretenovom schodisku sa z nej vystupuje do priestoru na druhom podlaží, ktorý sa v dávnej minulosti využíval ako bibliotheca, t. j. kapitulská knižnica. Išlo o najstaršiu knižnicu na území mesta, ktorej začiatky siahali až do 12. storočia. V časoch najväčšieho rozmachu jej knižničný fond obsahoval tritisíc päťsto kníh. Stredná časť dómskeho podvežia, sakristia, sa spolu s miestnosťou na druhom podlaží využíva ako klenotnica. Kolekciu klenotnice tvorí vyše štyridsať kalichov, dvadsaťštyri relikviárov, desať monštrancií a niekoľko desiatok ďalších liturgických predmetov. Severnú časť podvežia zaberá miestnosť zvaná locus consistorii, v ktorej sa konal obrad inštalácie nového kapitulského kanonika. Nad touto miestnosťou sa nachádzal priestor, ktorý slúžil ako kapitulský archív. Vystupovalo sa doň po točitom schodisku.
Vstupný priestor chrámu za hlavným vchodom je prekrytý organovou emporou, obnovenou v roku 1878. V roku 2010 bol na emporu inštalovaný nový organ. Organ je vyrobený z kvalitných druhov dreva a má štyritisíc píšťal (najmenšia má päť milimetrov, najväčšia desať metrov). V dóme sa nachádza aj druhý tzv. chórový organ. Ten bol postavený v roku 1867. Organ bol postavený v rámci regotizácie Dómu. Organovú skriňu architektonicky navrhol Jozef Lippert. V súčasnosti je (po poškodení vandalom) nefunkčný.
Zvony
Pôvodne vo veži Dómu svätého Martina viselo šesť zvonov. Najväčší z nich, Wederin, bol odliaty v roku 1670 vo zvonárskej dielni Baltazára Herolda, má hmotnosť 2513 kilogramov. Okrem neho tu bolo päť ďalších zvonov: Zwölferin, Viertlerin, dva bezmenné zvony, Josefin a najmenší Zügenglocklein (umieráčik). V roku 1914 po začiatku prvej svetovej vojny však všetky zvony, okrem najväčšieho Wederina a najmenšieho Zügenglocklein (umieráčik), z veže zložili a roztavili. Dnes je vo veži katedrály umiestnených osem zvonov. Okrem pôvodného Wederina bolo v novembri 2000 do zvonice slávnostne inštalovaných ďalších sedem zvonov, symbolických darov okolitých štátov. Celkom je v Dóme 9 zvonov.
Podzemie a krypty
Podzemie sa člení na viacero krýpt, z ktorých návštevníkom sú prístupné iba tzv. kanonická a mestská krypta. Jednou z najzaujímavejších častí je verejnosti neprístupná arcibiskupská hrobka nachádzajúca sa pod kaplnkou svätého Jána Almužníka, kde sú v honosných rakvách uložené telesné ostatky štyroch po sebe nasledujúcich ostrihomských arcibiskupov – prímasa Imricha Esterházyho, kardinála Mikuláša Čákiho, prímasa Františka Barkóczyho a kardinála Jozefa Baťána. Ďalšou významnou kryptou pod Dómom je rodová hrobka Pálfiovcov pod severnou časťou Dómskeho sanktuária, ktorej vstup prekrýva mohutná kamenná platňa pod epitafom Jána Draškoviča pri severnom múre kostola. Do hrobky bolo v priebehu dvestoštyridsiatich piatich rokov uložených najmenej dvadsať osôb. V rámci projektu TWO-ONE (SKHU/1902/1.1/021) bolo zreštaurovaných 14 epitafov v krypte pod kaplnkou sv. Anny.
Korunovácie
Po obsadení veľkej časti krajiny v 16. stor. Turkami získal Prešporok (Bratislava) titul korunovačného mesta uhorských kráľov. Korunovačným kostolom sa stal Dóm sv. Martina a prvá korunovácia sa tu uskutočnila v roku 1563. Spolu tu do roku 1830 korunovali 11 panovníkov a 7 kráľovských manželiek. Všetci tu korunovaní panovníci boli z rodu Habsburgovcov. V predvečer korunovácie bola koruna a kráľovské insígnie prenesené z hradu, kde boli po celý čas strážené, do sakristie dómu. V dóme korunovali:
8. septembra 1563 – Maximilián II.
9. septembra 1563 – Mária Španielska – manželka Maximiliána II.
25. september 1572 – Rudolf II.
19. novembra 1608 – Matej II.
25. marec 1613 – Anna Tirolská – manželka Mateja II.
1. júla 1618 – Ferdinand II.
14. februára 1638 – Mária Anna Španielska – prvá manželka Ferdinanda III.
16. júna 1647 – Ferdinand IV.
6. júna 1655 – Eleonóra Magdaléna Gonzaga – tretia manželka Ferdinanda III.
27. júna 1655 – Leopold I.
9. decembra 1687 – Jozef I.
22. mája 1712 – Karol VI.
18. októbra 1714 – Alžbeta Kristína – manželka Karola VI.
25. júna 1741 – Mária Terézia
15. novembra 1790 – Leopold II.
7. septembra 1808 – Mária Ludovika Modenská – tretia manželka Františka II.
25. septembra 1825 – Karolína Augusta Bavorská – štvrtá manželka Františka II.
28. septembra 1830 – Ferdinand V.
Všetci boli z rodu Habsburgovcov. Iba cisár Jozef II. sa nedal korunovať za uhorského kráľa, preto ho prezývali „kráľ s klobúkom“.
ZDROJE INFORMácií
https://dom.fara.sk/sk/katedrala/z-historie-katedraly
https://sk.wikipedia.org/wiki/Katedr%C3%A1la_sv%C3%A4t%C3%A9ho_Martina_(Bratislava)
https://sk.wikipedia.org/wiki/Bratislavsk%C3%A9_korunov%C3%A1cie
https://www.dokostola.sk/kostol/katedrala-dom-sv-martina
https://www.visitbratislava.com/sk/miesta/katedrala-sv-martina/