Farský kostol sv. Vojtecha
Rímskokatolícky kostol sv. Vojtecha postavili približne v polovici 13. storočia. Prvý krát sa spomína v písomnej zmienke z roku 1310. Rímskokatolícky kostol sv. Vojtecha je jednoloďovou stavbou s polygonálnym uzáverom a výraznou predstavanou vežou. Kostol renovovali v období polovice 16. storočia, v roku 1742 začali s jeho prestavbou. Vežu kostola postavili niekedy okolo roku 1729. Dnes sú vo veži umiestnené štyri zvony, dva väčšie sú z roku 1921. Nahradili zvony, ktoré v roku 1916 z veže odobrali a preliali ich na kanóny. Ďalšie dva zvony sú menšie, starší je z roku 1830. Na najvyššom mieste veže je dvojitá železná guľa a železný kríž. Hlavný oltár je zasvätený sv. Vojtechovi, je barokový so stĺpovou architektúrou baldachýnového typu. V strede oltára je obraz sv. Vojtecha pri krste uhorského kráľa sv. Štefana. Po stranách obrazu sú umiestnené sochy sv. Gerharda a sv. Mikuláša. Nad obrazom sa nachádza výjav Najsvätejšej Trojice v sláve korunovanej. Oltár je zhotovený z kameňa a čierneho mramoru. V ľavej časti lode kostola je oltár sv. Jána Nepomuckého, nad ním je murovaná neskorobaroková kazateľnica. V pravej časti lode je umiestnený oltár Blahoslavenej Panny Márie Sedembolestnej. Ďalšie dva oltáre kostola sú zasvätené sv. Alžbete a sv. Jozefovi. Strop lode kostola zdobia fresky znázorňujúce biblické výjavy. Organ kostola je z roku 1902. V čelnej fasáde kostola sú umiestnené tri sochy. Je to socha patróna kostola sv. Vojtecha a po stranách sochy sv. Petra a Pavla. Areál kostola má barokový múr so vstupnou bránou, v jej výklenkoch je plastika Panny Márie a barokové sochy anjelikov.
V oltári sa nachádzajú zabudované relikvie, ale nie je známe ktorého svätca. V relikviári sa nachádzajú relikvie Sv. Faustíny Kovaľskej a sv. Kríža.
Sv. Faustína Kovaľská
Sestra Faustína sa narodila 25. augusta 1905 v Poľsku, v početnej roľníckej rodine. Po niekoľkých rokoch práce v zámožných rodinách vstúpila do Kongregácie Matky Božieho Milosrdenstva. V kláštore pracovala ako kuchárka, záhradníčka a vrátnička. Viedla mimoriadne bohatý duchovný život, ktorý v sebe skrýval rôzne mystické dary. Jej poslaním bolo hlásanie svetu pravdy o milosrdnej Božej láske, vyprosovanie Božieho milosrdenstva pre svet praktizovaním nových foriem úcty Božieho Milosrdenstva (obraz, sviatok, korunka a hodina Milosrdenstva) a inšpirovanie apoštolského hnutia Božieho Milosrdenstva, ktoré realizuje tieto úlohy a snaží sa o kresťanskú dokonalosť cestou dôvery voči Pánu Bohu a milosrdenstva k blížnym. Zomrela v Krakove 5. októbra 1938 a zanechala za sebou denníček, v ktorom opisuje jej duchovné zážitky. Jej denník sa počíta medzi vynikajúce diela mystickej literatúry. V roku 1995 ju uznali za duchovnú spoluzakladateľku Kongregácie sestier Matky Božieho Milosrdenstva. Pápež Ján Pavol II. ju vyhlásil v roku 1993 za blahoslavenú a neskôr v roku 2000 za svätú.
Sv. Kríž
Jedná sa o úlomok z kríža, na ktorom bol ukrižovaný Ježiš Kristus. Z tohto kríža sa od čias cisára Konštantína stal hlavný symbol kresťanstva a je preto predmetom úcty. Jeho časti sú uchovávané a uctievané ako relikvie. Krížu sú tiež zasvätené kostoly a kaplnky.
